Medzinárodná finančná kríza je a aj v budúcnosti zaiste zostane závažným medzníkom v hodnotení konkurencieschopnosti. Pod dnešným uhlom pohľadu hlavne preto, že zásadným spôsobom zasiahla do vývoja a smerovania medzinárodných trhov a ich prostredníctvom do chodu celého svetového hospodárstva, a to nielen ekonomicky, ale aj spoločensko-politicky. To sa v konečnom dôsledku prejavilo v podobe bankrotu významných firiem, medzinárodných finančných inštitúcií a rôznych podnikateľských subjektov, ale taktiež v zmenách hodnotenia pozície viacerých štátov ratingovými agentúrami vyhodnocovaných dlhodobo ako prosperujúce, a teda konkurencieschopné. Typickým príkladom sa stali zmeny v medzinárodnom postavení Portugalska, Talianska, Írska, Španielska alebo Grécka (zoskupenie PIIGS). Aké konkrétne dosahy malo chybné vyhodnotenie ich pozície na sociálnu i politickú stabilitu, sa ukázalo niekoľkokrát. Prinieslo to nielen pády vlád, ale práve v týchto krajinách aj ohrozovanie celého politického systému. V iných prípadoch sa zasa ukázalo, že subjekty odsúdené viacerými významnými analytikmi k „zabudnutiu“, boli naopak schopné zmobilizovať vnútorné rezervy a využiť určité trhové medzery a opäť sa vrátiť na medzinárodné trhy, a to často ešte silnejšie ako pred krízou. Tým potvrdili úspešnú revitalizáciu svojej konkurencieschopnosti, ale zároveň prezentovali novú rastovú perspektívu. Pokiaľ takúto pozitívnu transformáciu pozitívne vyhodnotilo aj ich ekonomické okolie, premietlo sa to do obnovy dôvery kapitálových trhov i do rastu produkcie alebo iných druhov výstupov s adekvátnymi pozitívnymi konzekvenciami v oblasti zvýšenia exportu, rastu zamestnanosti a z toho plynúceho rastu vnútornej spotreby.
