Ján Johanides Boeken

Set in post-Soviet Slovakia, the narrative unfolds through a captivating one-sided dialogue with a mysterious archivist. As the conversation meanders, the reader is drawn into a complex exploration of a tragic past intertwined with family secrets that may involve the Czechoslovak secret police and international intrigue. The archivist's disjointed storytelling reveals layers of historical context and personal tragedy, inviting the reader to piece together a puzzle of identity and legacy amidst the chaos of a tumultuous era.

Snáď s výnimkou prvých časopiseckých próz a čiastočne aj debutu Súkromie sú všetky prózy Jána Johanidesa zvláštnou alianciou veľkej histórie a komornej dramatickej situácie. Johanidesov debut ukazuje dva okruhy jeho námetových preferencií. Príklon k veľkej histórii zastupujú novely Nerozhodný, Súkromie, Postoj. Druhým okruhom sú dramatické sondy do krajných podôb ľudskej existencie, problém voľby a sebareflexie. V čistej podobe ich prinášajú novely Potápača priťahujú pramene mora a Kráska a výlet. Neskôr sa Johanidesova próza angažuje voči čitateľovi prvoplánovejšie, s dôrazom na otvorené pomenúvanie mravných a sociálnych nedostatočností. V prítomnom výbere je príkladom kontroverzne prijatá próza Nepriznané vrany. Jadro prozaického výberu tvorí epicky najkošatejší román Previesť cez most, komorné, a predsa epicky vrstvené rozprávanie s autobiografickým pozadím, ktoré sa objavuje aj v iných Johanidesových textoch, ako v románe Najsmutnejšia oravská balada. Dôležitou súčasťou výberu sú Johanidesove eseje a rozhovory, v ktorých prezentuje nealibistický a prekvapujúco nenihilistický postoj voči sebe a dobe. Príkladmi sú eseje Rusko a bolesť od Goľadkina ku Goľadkinom, Identita v kríze a Fanatizmus - večná náplasť na ranu.

V prvom zväzku súborného diela vychádzajú autorove knihy zo šesťdesiatych rokov.

Bizarný príbeh človeka s krehkým menom o susedkách, kocúrovi a inom .. Vyšlo k 60. narodeninám autora.

Poviedky: Autostrády potkanov, Pamiatka na Dona Giovanniho, Inzeráty pre večnosť.

Novela vznikla v polovici šesťdesiatych rokov, v období bohatom na literárne experimenty a podnety. Po jej vydaní v roku 1967 recenzenti hľadali paralely s novým románom, existencializmom a absurdnou literatúrou. Kritika sa zaoberala vplyvom svetovej literatúry, pričom menovala autorov ako Sartre a Camus. Pri dnešnom čítaní je jasné, že hermetický text sa vymyká typickému slovenskému realizmu. Motívy úzkosti sa objavujú už od Súkromia a absurdity nachádzame aj v knihe Podstata kameňolomu. V novele Nie však nie je jasné, čo je reálne a čo ireálne; démonické sily sa zmocňujú textu a text má magický charakter. Úvodná scéna bezradného spisovateľa a záhadnej ženy L. na smetisku nás zavádza do ambivalentného sveta viny a pýchy. Žena L., s kafkovskou iniciálou, je plná pýchy, na rozdiel od Kafkových hrdinov. Jej príbeh o vine a hriechu, rozprávaný na smetisku, je symbolickou hrou. L. nie je hriešna ako Eva, ale ako Kain, ktorý sa vysmieva Bohu smrťou a krvou. Chápe svoju vinu, ale jej pýcha prekrýva pokoru. Padlý anjel je blízko a návšteva strašidelného domu posilňuje zvrátenú morálku.