Peter Huba Boeken

Oravský hrad tvorí neoddeliteľnú súčasť panorámy oravskej krajiny, ktorého dejiny sú späté aj s dejinami Oravy. Dnešná rozloha hradu vznikla postupným budovaním obranných, obytných a hospodárskych stavieb v 13. - 18. storočí. Jednotlivé stavby sú dokladom románskych, gotických, renesančných a barokových stavebných slohov. Zároveň sú dokladom vývoja fortifikačných foriem, hospodárskeho života v rôznych obdobiach, ale aj vývoja ochrany pamiatok. Týmto sa Oravský hrad radí medzi najvýznamnejšie pamiatky. Ročne si hrad s expozícimi prezrie 80-90 000 návštevníkov. Tým, ktorí majú o hrad hlbší záujem, predkladajú autori túto publikáciu.

Publikácia, ktorej cieľom bolo hľadať odpovede na nespočetné otázky v súvislosti s dejinami Oravy. Text je sprevádzaný farebnými aj čiernobielymi fotografiami. Z obsahu: Príroda človekom neporušená; Poľudšťovanie krajiny; Vykonávatelia moci; Zemianstvo - moc a vzdelanosť; Prostriedky na prežitie; Túžba, viera, umenie; Kultúra životného prostredia; Významní dejatelia Oravy; Súpis chránených území Oravy; Osídlenie Oravy v praveku; Vznik oravských obcí; Zemepáni hradného panstva; Mená osadníkov.

Román Z Božej vôle palatín, v ktorom historik a spisovateľ Peter Huba približuje osobnosť Juraja Turza v pravdivom svetle, bez jeho vytrhnutia z diania doby. V dvadsiatich piatich kapitolách autor vtiahne čitateľa do veľmi pohnutého diania konca 16. a prvých desaťročí 17. storočia, teda do časov, keď Turci boli pánmi veľkej časti krajiny, keď povstalci pustošili územie vtedajšieho Slovenska a aj iní nespokojenci dávali o sebe vedieť. Životná cesta Juraja Turza bola zložitá. Možno jednoznačne konštatovať, že svojím konaním sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti v histórii Slovenska.

Osudy piesne Nad Tatrou sa blýska sú podobne pohnuté ako osudy Slovenska od čias štúrovcov. Jej prvý dochovaný zápis pochádza z roku 1844. Kto je vlastne jej autorom? A ako sa stala slovenskou hymnou? Oravský historik Peter Huba v bohato ilustrovanej monografii o inom Oravcovi – štúrovskom básnikovi Jankovi Matúškovi – podrobne vykresľuje príbeh výnimočného tvorcu, ku ktorému bol osud oveľa menej prívetivý než k jeho jednej piesni. Zachytáva chvíle zrodu a mnohých premien hymnickej piesne, desaťročia diskusií a pochybností o osobe jej autora, správnom znení druhej strofyi jej cestu na piedestál štátnej hymny – najprv v spojení s českou Kde domov můj, teraz už samostatne... V ďalšej časti knihy nájde čitateľ súborné dielo Janka Matúšku.

Peter Huba sa vo svojom historickom románe Za vieru a slobodu venuje téme, ktorá zatiaľ žiadnym slovenským spisovateľom nebola podrobne spracovaná: povstaniu Gašpara Piku. V 17. storočí prešli cez územie Slovenska mnohé povstania šľachty namierené proti politike cisárskeho rodu Habsburgovcov. Najmenej známe bolo najkratšie povstanie Gašpara Piku z roku 1672. Pika žil na Zemplíne, kde ľudia podobne ako na celom území Uhorska trpeli pod vysokými daňami, pod trestami zemepánov i náboženským prenasledovaním protestantov. Odpoveďou boli rôzne miestne vzbury, ale tá, ktorú viedol drobný šľachtic Pika, nadobudla veľké rozmery. Čítanie románu sprevádza neustále napätie. Autor zobrazuje celý dej veľmi objektívne.