Marián Hronský Boeken

Zámerom publikácie je osvetliť jedno z kľúčových období našich najnovších národných dejín, v ktorom narastal a vyvrcholil národnooslobodzovací zápas Slovákov a Čechov za prvej svetovej vojny. Slovensko sa vymanilo zo sféry bývalého Uhorska a začlenilo sa do samostatného česko-slovenského štátu. O jeho územie sa odohral diplomatický i vojenský boj a v dramatickom, ale zdĺhavom procese sa utvárali jeho hranice pod rozhodcovstvom Parížskej mierovej konferencie. Aj Slovensko vstúpilo do víru stredoeurópskeho politického diania. Autor priblížil udalosti i vzťahy v širších medzinárodných väzbách, najmä v súvislosti s mocensko-politickou situáciou panujúcou v strednej Európe. Sústredil sa na udalosti rokov 1918 –1920, ktoré vyvrcholili podpísaním Trianonskej mierovej zmluvy. Poukázal na to, že Trianon bol logickým zavŕšením cieľavedomej odnárodňovacej politiky maďarských vlád v čase dualizmu, ktorá viedla nielen k národnooslobodzovaciemu hnutiu ujarmených národov a národností mnohonárodnostného, polofeudálneho a nedemokratického štátu, ale aj k rozpadu Uhorska.

Utváranie hraníc Slovenska po prvej svetovej vojne patrí ku kľúčovým témam slovenskej historiografie. O to viac, že nešlo len o vytváranie hraníc nového štátu, ale proces ich vytvárania bol bezprostredne spätý s vymanením sa slovenského národa spod maďarskej supremácie, vznikom Československa a vymedzením územia Slovenska, ako aj jeho vstupom na medzinárodnú scénu. Hoci sa problematike sporadicky venovala pozornosť, predsa len sa pociťovala absencia komplexného spracovania otázky. Z tohoto hľadiska treba prácu Martina Hronského len privítať a oceniť.

Štvrtý zväzok Vojenských dejin Slovenska bezprostredne nadväzuje na predchádzajúci zväzok. So špecifickým zameraním na Slovensko a Slovákov zaznamenáva vývoj vojenstva, vojenské a vojenskopolitické dianie od vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 do marca 1939.

Predkladaná monografia prednostne skúma a sleduje predvojnový i vojnový vývoj domácej slovenskej politiky na jej ceste k vzniku Česko-Slovenska, ktorý vyvrcholil 30. októbra 1918 prijatím Deklarácie slovenského národa, známej aj ako Martinská deklarácia. Táto znamenala štátoprávne oddelenie Slovenska od bývalého Uhorska a stala sa jedným zo základných dokumentov zrodu a konštituovania samostatného česko-slovenského štátu.

Vzbura slovenských vojakov v Kragujevci je začlenená do širšieho rámca vtedajších politických a vojenských udalostí a osobitne 71. pešieho pluku - opisuje jeho osudy pred koncentrovaním do Kragujevca, náladu slovenských vojakov v Kragujevci pred vzburou, kombinuje úradné dokumenty s bohatým spomienkovým materiálom. Podrobne rozoberá začiatky odbojovej činnosti, priebeh vzbury a jej porážku s tragickým koncom.

(Venované 100. výročiu narodenia prof. Henryka Batowského) Titul sa zaoberá vzťahmi medzi Slovenskom a Poľskom v období od roku 1918 do roku 1945, a to prostredníctvom pohľadu diplomatov. Bola venovaná 100. výročiu narodenia prof. Henryka Batowského, ktorý bol významným poľským historikom a odborníkom na slovensko-poľské vzťahy. Obsahuje príspevky od rôznych autorov, ktorí sa zameriavajú na rôzne aspekty vzťahov medzi Slovenskom a Poľskom, ako napríklad na politické vzťahy, kultúrne vzťahy a hospodárske vzťahy. Príspevky sú založené na dokumentoch z archívov a zahrnujú analýzy diplomatických vzťahov a rokovaní medzi Slovenskom a Poľskom v danom období. Publikácia má význam pre slovenskú a poľskú históriu a politiku, pretože sa zameriava na dôležitý historický moment, ktorý ovplyvnil vzťahy medzi týmito dvoma krajinami.

Zborník z vedeckej konferencie k 620. výročiu udelenia výsad pre žilinských Slovákov, Žilina, 7. mája 2001. Zborník obsahuje súhrn prednášok z menovanej konferencie, ktorá bola zameraná na pripomenutie si najdôležitejších udalostí týkajúcich sa histórie mesta.

Výberová bibliografia a zborník príspevkov zo slávnostného seminára pod názvom Historické výročia Slovenskej národnej rady, ktorý zorganizovala Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR pod záštitou JUDr. Pavla Hrušovského, predsedu Národnej rady SR dňa 20. novembra 2003.