Peter Šajda Boeken

Filozofia, náboženstvo, politika Kierkegaardovská renesancia je dobový názov veľkej vlny záujmu o Kierkegaardovo myslenie v nemecky hovoriacom svete v prvej polovici 20. storočia. V tomto období sa nemecké kultúrne prostredie vyznačovalo mimoriadnou tvorivosťou. Kultúrny rozmach sa uskutočnil na pozadí veľkých politických a spoločenských zmien a nemecky hovoriaca intelektuálna obec opakovane zažila protichodné dynamiky nadšenej jednoty a nezmieriteľného rozdelenia. Hlboké krízy vyvolali kultúrny pohyb, ktorý bol vzdorom proti politickej nivelizácii a hľadaním odpovede na zánik starého sveta. Čítanie Kierkegaarda bolo súčasťou intelektuálneho vyrovnávania sa so spoločenskými drámami a s duchovnými iniciatívami, ktoré určovali charakter doby. V tvorbe širokej a svetonázorovo rôznorodej skupiny filozofov, teológov, psychológov a literátov sa rozprúdil intenzívny diskurz o Kierkegaardovom myslení. V nemčine začali vychádzať súborné prekladové edície Kierkegaardových spisov, rýchlo rástol objem sekundárnej literatúry, z Kierkegaarda čerpali kľúčové postavy intelektuálneho života, odvolávali sa naňho nové ideové hnutia. O interpretáciu jeho filozofie sa viedli vášnivé spory. Živý nemecký diskurz mal veľký ohlas i v zahraničí a stal sa podnetom pre rozvoj reflexie Kierkegaardovho myslenia v Európe i zámorí. Významne prispel k tomu, že Kierkegaard sa stal filozofom globálneho významu, ako ho poznáme dnes.

Kolektívna monografia sa zaoberá aktuálnymi problémami z oblasti filozofickej antropológie, sociálnej filozofie a filozofie kultúry. Autori nepristupujú k týmto oblastiam ako k disjunktným množinám, naopak, uznávajú, že v mnohých ohľadoch sa prelínajú a ich vzájomný dialóg prispieva k produktívnemu riešeniu filozofických problémov. Predpokladom komplexnej odpovede na základnú antropologickú otázku Čo je človek? je zohľadnenie sociálneho a kultúrneho zakorenenia človeka. Spoločenské a kultúrne štruktúry, v ktorých človek nachádza sám seba a tvorí svoju identitu, sú tu preto ústredným predmetom skúmania. Problém človeka a ľudskosti sa vynára v rôznych podobách, pričom autori k nemu pristupujú deskriptívnym i normatívnym spôsobom. Opis dynamík sebaformácie človeka umožňuje nastoliť otázku, ktoré z nich vedú k posilneniu koordinácie jedincov a skupín, k realizácii ich potenciálu a uplatneniu princípu ľudskosti ako rovnocennosti a uznania. Reflexia miesta človeka vo svete a aktuálnych podôb ľudskosti si však vyžaduje aj analýzu negatívneho pólu ľudského spolužitia a identifikáciu faktorov, ktoré spôsobujú narušenie vzťahov. Len tak je možné navrhnúť spôsoby prekonania deštruktívnych dynamík. Synergia filozofickej antropológie, sociálnej filozofie a filozofie kultúry je charakteristická pre myslenie Františka Novosáda, ktorým sa autori inšpirujú.

Cieľom knihy je filozoficky preskúmať dynamiku vzniku a priebehu konfliktu a poukázať na to, ako môže konflikt deeskalovať na základe uvedomelého uchopenia vlastnej existencie. Kľúčovú rolu v tomto procese zohráva princíp ľudskosti. Základom reflexie sú podnety mysliteľov, ktorí pôsobili v intelektuálnych paradigmách filozofie existencie a konzervatívnej revolúcie, ako sú S. Kierkegaard, M. Buber, M. Heidegger, C. Schmitt a E. Jünger. Spoločným menovateľom ich myslenia je interpretácia existencie ako danosti a úlohy. Kniha sa zameriava na druhý moment, keď sa existencia uskutočňuje ako sebaformácia jedinca a kolektívu. Jej súčasťou je uvedomelý vzťah k nepriateľovi, pričom cieľom je prekonať konkrétne nepriateľstvo. Princíp ľudskosti vnáša do politickej sféry dôraz na antropologickú rovnocennosť účastníkov konfliktu. Vytvára základ na uplatnenie systematického obmedzenia nepriateľstva, ktoré prostredníctvom jasných rozlíšení a pravidiel predchádza degradácii protivníka a absolutizácii nepriateľstva. Existenciálna sebaformácia umožňuje jedincovi aplikovať tento princíp ako liek proti masovej propagande, ktorá diskriminuje nepriateľa. Možnosť uvedomelo si zvoliť svoju existenciu nezaniká ani v momentoch intenzívnej nivelizácie. Súčasťou takejto voľby je zakorenenie v základných existenciálnych vzťahoch a jej kľúčovým vyjadrením je ľudskosť. O autorovi Doc. Peter Šajda, PhD. (1977) pôsobí ako samostatný vedecký pracovník a vedúci Oddelenia sociálnej filozofie a filozofickej antropológie na Filozofickom ústave SAV. Venuje sa antropologickým, etickým, filozoficko-náboženským a sociálno-politickým témam vo filozofii existencie, konzervatívnej revolúcii, neomarxizme a modernom katolicizme. Je autorom monografií Buberov spor s Kierkegaardom. O vzťahu náboženstva k etike a politike (Kalligram, 2013) a Kierkegaardovská renesancia. Filozofia, náboženstvo, politika (Premedia, 2016) a editorom kolektívnych monografií Modern and Postmodern Crises of Symbolic Structures (Brill, 2021), Kierkegaard in Context (Mercer, 2019) a Affectivity, Agency and Intersubjectivity (LHarmattan, 2012). Ako pedagóg pôsobí na Katedre filozofie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Od roku 2003 spolupracuje s Výskumným centrom Sorena Kierkegaarda v Kodani, kde pôsobí ako redaktor ročenky Kierkegaard Studies Yearbook. Jeho práce vyšli v Česku, Dánsku, Holandsku, Izraeli, Kanade, Maďarsku, Mexiku, Nemecku, Poľsku, Spojenom kráľovstve, Švajčiarsku a USA. Z recenzných posudkov Monografia je pútavo osnovaná okolo vzájomného dialógu medzi zvolenými autormi filozofie existencie a konzervatívnej revolúcie. Okrem tejto línie môžeme v knihe sledovať aj druhú, rovnako zaujímavú a podnetnú líniu dialógu: odohráva sa medzi autorom knihy a jednotlivými predstaviteľmi obidvoch ideových prúdov, keď kriticky zhodnocuje ich koncepcie existencie, konfliktu a ľudskosti. Autorove postrehy považujem za mimoriadne cenné sú premyslené a nútia čitateľa k ďalšiemu uvažovaniu o témach knihy. Mgr. Michal Bizoň, PhD., Katedra etickej a občianskej výchovy, PdF UK, Bratislava Existence patří, jak autor uvádí, k stěžejním problémům filosofie a zvláště filosofie 20. století, která na ni pohlíží prizmatem autentičnosti, naplněnosti, selhání či zoufalství. Nejinak je tomu v případě filosofů či myslitelů stojících v centru zájmu knihy Kierkegaarda, Heideggera, Schmitta, Jüngera či Bubera. Těmto postavám se pak autor ve vztahu k autentické existenci věnuje v prostoru deseti kapitol, jež postupně rozplétají nepřehledné uličky osudů a změn důrazů zmíněných komentátorů proměn moderní doby. Mgr. Petr Slováček, PhD., Ústav pedagogických a psychologických věd, FVP SU, Opava OBSAH Premeny pojmu existencia. Od Kierkegaarda k Schmittovi Podoby existencie. Heideggerova interpretácia Kierkegaarda Má zmysel milovať nepriateľa? Konfrontácia Kierkegaarda so Schmittom Proti strate jedinca a oddelenej politike. O Buberovej kritike Schmitta Obmedzenie nepriateľstva ako výchova k ľudskosti: Schmitt a Jünger Nepriateľ medzi inštinktom a ideou. Jüngerove úvahy o jedincovi a mase Buberovo jüngerovské obdobie. Dvojitá vlna nemeckého a židovského nacionalizmu Zápasy jedinca v nihilistickej dobe. Kierkegaardova a Jüngerova kritika modernity O epistemologickej výhode porazených: Schmitt a Koselleck Od davu k blížnemu. Spoločenská angažovanosť jedinca podľa Kierkegaarda

Kniha sleduje dve paralelné línie: dejinnofilozofickú a systematickú. Cieľom prvej línie je predstaviť komplexný obraz Buberovej recepcie Kierkegaardových filozofických myšlienok. Kniha objasňuje kontext, v ktorom sa Buberova recepcia zrodila, skúma Buberove pramene a jeho využitie kierkegaardovských filozofém, vyhodnocuje prijatie Buberovej interpretácie odbornou verejnosťou. Vracia sa k Buberovmu ranému zápasu s náboženským akozmizmom, ktorý preddefinoval jeho pozíciu v spore s Kierkegaardom. Cieľom druhej línie je preskúmať filozofickú reflexiu vzťahu náboženstva k etike a politike v rámci Buberovej konfrontácie s Kierkegaardom. Tento vzťah je nosnou témou Buberovej recepcie Kierkegaardových ideí, od ktorej sa odvíjajú ostatné témy. Súčasťou systematického skúmania je objasnenie kľúčových dialogických pojmov a štruktúr, o ktoré sa Buber v konfrontácii opiera, sledovanie podôb sporu v štyroch kľúčových dielach, rozbor prijatia Buberových téz v medzinárodnom intelektuálnom prostredí a tematická analýza Buberovho raného zápasu s akozmizmom. Obe línie spolu vytvárajú plastický obraz Buberovho sporu s Kierkegaardom, v ktorého centre je problém vzťahu náboženstva k etike a politike.