Frithjof Schuon was een filosoof en metafysicus, erkend als een autoriteit op het gebied van religie en spiritualiteit, en een vooraanstaand vertegenwoordiger van de Perennialistische School. Zijn werk richt zich op het concept van een eeuwige religie (Religio Perennis) en biedt een kritiek op het moderne academische relativisme. Schuon articuleerde een diep geloof in een absoluut principe, God, als bestuurder van het universum, waarbij hij de verbinding tussen dit goddelijke principe en de mensheid door openbaring benadrukte. Hoewel zijn belangrijkste metafysische werken in het Frans werden geschreven, wijdde hij zich later ook aan poëzie in het Duits.
A revised translation of Frithjof Schuon's early work includes over 50 pages of new material, featuring unpublished letters and private writings. The edition is enriched with a foreword by Huston Smith, extensive editor's notes, and a glossary of foreign terms, enhancing the reader's understanding of the text. This comprehensive update offers deeper insights into Schuon's perennialist philosophy, making it a valuable resource for both new and returning readers.
Schuon asserts that to transcend religious differences, we must explore the esoteric nature of the spiritual path back to the Divine Oneness at the heart of all religions.
This work emphasizes the importance of recognizing and affirming the transcendent reality, providing a balanced perspective on its significance. It challenges readers to restore a true sense of proportion in their understanding of existence, encouraging a deeper exploration of what lies beyond the material world. Through thoughtful insights, it invites contemplation on the nature of reality and the spiritual dimensions of life.
For the first time, this book collects from Schoun's vast corpus his writings on Christianity, including selections from his personal correspondence and other previously unpunblished materials.
This collection of letters by Frithjof Schuon, the foremost spokesman of the perennial philosophy, is the first to appear in English and contains nearly 200 letters from Schuon's youth to old age as written to friends, spiritual seekers, and scholars. These letters offer insights into Schuon's message of the perennial philosophy, as well as a glimpse into his life as messenger of that philosophy.
V Bazileji narodený a prevažne po francúzsky píšuci Frithjof Schuon (1907 - 1998) patrí spolu s Francúzom Reném Guénonom, Švajčiarom Titom Burckhardtom a britsko-cejlónskym historikom umenia Anandom Coomaraswamym k hlavným predstaviteľom myšlienkového prúdu nazývaného perennializmus. Je autorom takmer tridsiatich kníh, v ktorých sa zaoberal náboženským fenoménom, metafyzikou, spiritualitou a umením. Bol súfijským šejkom, ale aj básnikom a maliarom. Podľa profesora washingtonskej univerzity S. H. Nasra bol Schuon zároveň „metafyzikom, teológom, filozofom a logikom (...) zaoberajúcim sa komparatívnym štúdiom náboženstiev (...) a vedou o spoločnosti a o človeku, interpretom tradičného umenia a civilizácií, duchovným vodcom a kritikom moderného sveta (...) v jeho praktických aspektoch (...) a filozofických a vedeckých rozmeroch". Kniha O transcendentnej jednote náboženstiev z roku 1948 je prvým významným Schuonovým dielom, vďaka ktorému okamžite vošiel do povedomia záujemcov o štúdium duchovných tradícií. Predstavuje v nej dva základné princípy svojej perspektívy: univerzálnosť a vnútornú neohraničenosť božského Princípu, transcendujúceho každý pojmový výraz, a ekonómiu náboženských zjavení v ich rozdielnosti, komplementárnosti a čiastkovosti. Tento prístup prekonáva náboženský exkluzivizmus, ktorý je však zároveň odôvodnený ako dočasne legitímny. Na rozdiel od prístupu autorov, ktorí zmiešavajú prvky rôznorodého pôvodu, aby mohli vytvoriť viac či menej nesúrodý synkretizmus a údajné „univerzálne náboženstvo", Schuon vychádza z metafyzických právd, aby osvetlil podstatnú jednotu, skrývajúcu sa za zdanlivou protikladnosťou rôznych ortodoxných učení. Poznanie, ktoré podľa neho umožňuje rozpoznať túto jednotu, nevyžaduje odmietnutie odlišnosti medzi rôznymi tradičnými učeniami, ale je naopak jediným platným prostriedkom na vysvetlenie ich rozdielov a na ich začlenenie do skutočnej syntézy, ktorá dokáže uchrániť ich originálnosť. Dielo Frithjofa Schuona sa slovenskému čitateľovi predstavuje po prvý raz. Súčasťou prekladu knihy je aj preklad štúdie o Schuonovom živote a diele od J.-B. Aymarda.
Opeřené slunce je pocta Indiánům. Jedná se o soubor textů nabízejících vhled do těch nejzajímavějších aspektů tradic prérijních indiánů doplněných autorovými obrazy a zápisky z cest po indiánských rezervacích v letech 1952 a 1963. Schuonovy eseje však nejsou v žádném případě pouhým popisem obřadů, to by nebyl Schuon. Jeho pronikavý intelekt podniká cesty překračující a spojující kontinenty a náboženství – srovnáváním indiánských tradic s hinduismem, šintoismem, islámem, buddhismem a v neposlední řadě i s křesťanstvím dospívá k překvapivým závěrům. Neklouže však po povrchu, jeho teze nejsou laciné, naopak: jeho psaní je naplněno pokorou a hlubokým pochopením toho nejzákladnějšího božského principu. Čtenář brzy pochopí, že Schuon nebyl jen srovnávacím religionistou, ale mystikem v pravém slova smyslu.
Cet ouvrage qui met en lumière l'aspect essentiel de la perspective islamique situe cette tradition dans sa véritable dimension extérieure et son expression du divin. Pour exposer les fondements de la foi islamique, il considère quatre éléments essentiels : la nature et la perspective musulmane, la doctrine koranique et la fonction du Koran, le rôle du Prophète, le Soufisme
