Diogenes Laertius Volgorde van de boeken (chronologisch)

O osobe Diogena Laertia sa zachovalo iba veľmi málo údajov, no napriek tomu jeho dielo pretrvalo až do dnešných čias. Laertios svoje Životopisy zostavil podľa presného plánu. Filozofov rozdelil do vetiev a skupín podľa príslušnosti k filozofickým školám a zaradil ich do jednotlivých kníh. Laertiovo dielo obsahuje okrem životopisných údajov o filozofoch aj výklad ich učenia a zoznamy nimi napísaných diel a zahŕňa množstvo údajov, ktoré sa v iných spisoch nezachovali. Aj keď niektoré údaje, obsiahnuté v tomto diele, sú otázne, Životopisy slávnych filozofov nám umožňujú s ľahkosťou nahliadnuť do života a myslenia starovekých gréckych filozofov. Šiesta až desiata kniha obsahujú životopisy kynikov, stoikov, pytagorovcov, izolovaných filozofov a Epikura.

Životopisy významných osobností sa už v staroveku stali obľúbenou matériou spisovateľov. Prostredníctvom nich mohli autori predkladať čitateľom množstvo zaujímavých informácií zo všetkých oblastí spoločenského života a dopĺňať ich vlastnými názormi a pohľadmi na svet. Ani oblasť filozofie nezostala mimo záujmu životopiscov, hoci rozmanitosť názorov filozofov nečinila takúto prácu jednoduchou. Diogenes Laertios sa podujal na zostavenie životopisného diela, zahŕňajúceho najvýznamnejšie osobnosti starovekej filozofie a najdôležitejšie filozofické školy a ich postoje. Laertiove Životopisy sú dodnes jediným takýmto zachovaným dielom a sú nesmierne cenným a významným prameňom gréckej filozofie. Prvých päť kníh Laertiových Životopisov slávnych filozofov obsahuje životopisy mudrcov, Sokrata a jeho žiakov, Platona, akademikov a peripatetikov. Publikáciu dopĺňa štúdia Miloslava Okála Život a dielo Diogena Laertia.

Diogenes Laertius schreef in de derde eeuw na Christus Leven en Leer van Beroemde Filosofen, een verzameling van 82 biografieën van filosofen, waaronder belangrijke werken van Epicurus. Het boek, vol met humoristische anecdotes, werd lange tijd niet als een serieuze bron beschouwd vanwege vermeende onbetrouwbaarheid, maar zijn invloed groeit recentelijk. Diogenes, een onbekende figuur, biedt een waardevol overzicht van de antieke filosofie, met een focus op bekende denkers zoals Aristoteles, Plato en Epicurus. Hij beschrijft niet alleen hun levens, maar geeft ook een samenvatting van hun leerstellingen, met bijzondere aandacht voor de stoïcijnen en sceptici. Van Epicurus zijn zelfs drie brieven opgenomen waarin hij zijn filosofie uiteenzet. Dit werk is cruciaal voor onze kennis van de antieke filosofie, vooral omdat de meeste oorspronkelijke bronnen verloren zijn gegaan. Diogenes begint met de spreuken van de Zeven Wijzen en behandelt een breed scala aan filosofen, van de voorsocratici tot de stoïcijnen. Voor liefhebbers van verhalen en filosofie biedt dit boek een schat aan informatie en inzichten.

Bks 1-7: Ionian Philosophy Bk 1: The Seven Sages Thales, Solon, Chilon, Pittacus, Bias, Cleobulus, Periander, Anacharsis, Myson, Epimenides, Pherecydes Bk 2: Socrates, predecessors & followers Anaximander, Anaximenes, Anaxagoras, Archelaus, Socrates, Xenophon, Aeschines, Aristippus, Phaedo, Euclides, Stilpo, Crito, Simon, Glaucon, Simmias, Cebes, Menedemus of Eretria Bk 3: Plato Bk 4: The Academy Speusippus, Xenocrates, Polemo, Crates of Athens, Crantor, Arcesilaus, Bion, Lacydes, Carneades, Clitomachus Bk 5: Peripatetics Aristotle, Theophrastus, Strato, Lyco, Demetrius, Heraclides Bk 6: Cynics Antisthenes, Diogenes of Sinope, Monimus, Onesicritus, Crates of Thebes, Metrocles, Hipparchia, Menippus, Menedemus Bk 7: Stoics Zeno of Citium, Aristo, Herillus, Dionysius, Cleanthes, Sphaerus, Chrysippus Bks 8-10: Italian Philosophy Bk 8: Pythagoreans Pythagoras, Empedocles, Epicharmus, Archytas, Alcmaeon, Hippasus, Philolaus, Eudoxus Bk 9: Uncategorized: Eleatics, Atomists, Skeptics etc. Heraclitus, Xenophanes, Parmenides, Melissus, Zeno of Elea, Leucippus, Democritus, Protagoras, Diogenes of Apollonia, Anaxarchus, Pyrrho, Timon Bk 10: Epicurus

Spis „O životě a učení slavných filosofů“ (Filosofón bión kai dogmatón synagógé) se skládá z deseti knih, věnovaných jednotlivým řeckým myslitelům a jejich skupinám. Diogenes řadí řecké filosofy do dvou škol, iónské a italské, kritéria tohoto rozlišení jsou však nejasná. Prvních devět knih tvoří sbírky anekdot a vyprávění o jejich životech i citátů a názorů, patrně z druhé a třetí ruky. Diogenes s nimi nepolemizuje, nýbrž jen reprodukuje, co mu přišlo pod ruku, a z jeho spisu se nezdá, že by byl měl prameny příliš spolehlivé. Přesto je to největší zachovaná sbírka životopisných údajů a citátů, zejména pro předsokratovskou filosofii, a má tedy nesmírný význam. Od zbytku díla se liší poslední, desátá kniha, která obsahuje tři autentické listy Epikurovy a jeho Testament; je to tedy vynikající pramen k tomuto mysliteli. V poslední době se zájem badatelů obrací k Diogenovi také jako ke zdroji poznatků o antické logice. Ukazuje se totiž, že výroková logika nezačíná až u stoiků, kteří se naopak opírali o starší autory, jako byl Diodóros Chronos nebo Filón z Megary, citované právě u Diogena; Diodóros uvažoval i o axiomech, o materiální implikaci a o mylných závěrech. Jinak je nápadné, že v Diogenově sbírce zcela chybí střední platónismus.