Jozef M. Rydlo Volgorde van de boeken

Monografia má charakter zakladajúceho diela pre dejiny slovenskej žurnalistiky, a to konkrétne v oblasti slovenskej exilovej publicistiky predovšetkým v období po roku 1945, s presahmi až do súčasnosti. Jadrom publikácie je dvadsaťtri podobne štruktúrovaných rozhovorov autora s predstaviteľmi slovenských exilových periodík, ktoré boli uverejňované v mesačníku Slovenské hlasy z Ríma od roku 1978 do roku 1990. Samotné rozhovory odkrývajú základné charakteristiky toho-ktorého exilového periodika, jeho históriu, poslanie, čitateľské zázemie a materiálne zabezpečenie, vízie do budúcnosti, vzťahy k ostatnej exilovej tlači a mnohé iné. Spolu vytvárajú neoceniteľnú mozaiku publicistiky slovenských exulantov v druhej polovici 20. storočia. Problematiku fundovane dopĺňajú texty prof. Emílie Hrabovec a Františka Vnuka, ako aj rozhovor Matúša Marcinčina s autorom. Kniha vyniká aj podrobnými dokumentárnymi a bibliografickými informáciami a osobitne cenný je bohatý obrazový materiál.

Autor vo svojej knihe skúma ideu mesianizmu, tak ako sa táto idea prejavuje v ruských dejinách. Obsah knihy je členený periodizáciou ruských dejín, v rámci ktorej autor sleduje prejavy mesianizmu. V úvode si všíma geografickú polohu Ruska na pomedzí Európy a Ázie. Píše o obojakosti Rusov a uvádza, že práve ona bola zdrojom povedomia, že ruský národ má priniesť „slovo“, ako úplne nový význam, ktorý sa uplatní. Ruský mesianizmus v tejto etape chápe ako čisto duchovný jav. Súčasťou toho je nie ovládnuť svet mocou, silou, ale zachrániť ho. Cituje Berďajeva, ktorý pripomína predtuchu, že Rusko môže dať významné duchovné podnety, ktoré sa ukážu dôležité aj pre Západ. V súvislosti s ruským mesianizmom je potrebné ako podobu mesianizmu pripomenúť marxizmus ? Marx mesianistickú víziu preniesol na robotnícku triedu. Môžeme povedať, že aj človeka odvodil od sociálnych a ekonomických procesov. Vieme, ako sa to skončilo.Knihu možno považovať za prínos pri hľadaní vzťahu medzi historickými udalosťami a mentálnymi procesmi, ktorými sa dajú pochopiť a pomenovať skutočnosti týchto javov. Len takto možno dosiahnuť, aby sa to, čo sa javí v európskom živote ako odstredivá sila, zmenilo pochopením a začalo do seba zapadať.

Vznik Svetového kongresu Slovákov a jeho hlavné aktivity

Monografia predstavuje priekopnícke vedecké dielo, pretože v slovenskej historiografii, či filozofickej a teologickej spisbe problematika zmyslu dejín, tobôž z kresťanského pohľadu na svet, nie je dostatočne pertraktovaná. Autor načrtáva najprv rámce kresťanskej filozofie a analyzuje dôvody, prečo sa zaoberať históriou, aký je jej význam pre spoločnosť. Poukazuje na tradičnú kresťanskú koncepciu dejín Jacquesa Benigne Bossueta, ktorú narušilo sprvu osvietenstvo (Voltaire) a potom materialisticky svetonázor a utópia Marxa a Engelsa. Kresťanská filozofia dejín a Katolícka cirkev po Druhom vatikánskom koncile sú predmetom osobitnej autorovej pozornosti. Metódou postupného objasňovania doterajších prístupov a prehĺbením pojmu dejín ako sveta ľudského jestvovania autor dospieva k definícii pojmu filozofie dejín ako kritického skúmania dejín, pričom zisťuje ich súčasti. Podľa autora úlohou „kresťanskej filozofie dejín“ je hájiť jednotnú, integrálnu súčasť človeka v rámci celého historického diania vrátane ustavičného technického a vedeckého pokroku. Monografiu uvádza cirkevný historik Viliam Judák, sídelný biskup nitriansky, uzatvára ju preklad eseje nemeckého teológa Huga Rahnera SJ Zmysel dejín : osobnosť a dejiny a Poznámky o zmysle našich dejín z pera slovenského kardinála Jozefa Tomku. Samozrejmosťou je obsažný výber špecializovanej literatúry zameranej na kresťanskú filozofiu a na kresťanskú filozofiu dejín.

Text prednášky na vedeckej konferencii Henrich Bartek v slovenskej jazykovede a kultúre, ktorá sa konala na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave 22. marca 2017.

Vo svojom latinskom spise De litteris, syllabis, pedibus et metris1 staroveký gramatik Terentianus Maurus napísal sentenciu „Pro captu lectoris habent sua fata libelli“ [Osudy kníh závisia od toho, ako ich prijme čitateľ]. I oná sentencia už svedčila o tom, že každá kniha má svoj osud. A tak má svoj osud aj celoživotné dielo jedného z najznámejších slovenských historikov – katolíckeho kňaza, emeritného profesora Štátnej univerzity v Padove Milana Stanislava Ďuricu, čestného člena Slovenského ústavu v Ríme, muža, ktorý vrátil Slovákom ich národné dejiny. Učenec z Padovy Milan S. Ďurica je osobnosť so všetkým tým, čo každý človek nosí v sebe. Je jedným z najplodnejších slovenských historikov a prínos jeho diela je neoddiskutovateľný – stačí si pomyslieť na jeho jedinečné Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí2, ktoré vyšli v piatich vydaniach, ďalej na jeho kľúčový Životopisný profil Jozef Tiso 1887 – 19473, ktorý vyšiel v piatich vydaniach, alebo na praktickú edíciu Lrb, čiže Linea recta brevissima [Priamo najbližšie k pravde]4. Ak pred rokom 1989 kánony interpretácie slovenskej histórie mocensky diktovala avantgarda robotníckej triedy, teraz zasa tieto kánony neprestávajú určovať jej pohrobkovia, ale pod inou etiketou, a opätovne „laudatores temporis acti“ Tí totiž dnes zastávajú pozície, majú moc i peniaze a sú schopní zlikvidovať akýmkoľvek spôsobom každý hlas, ktorý „canit extra chorum“, teda každý hlas, ktorý nie je „politically correct“. A tak Slováci nepoznajú vlastné dejiny. Napokon niet sa čo čudovať. Veď nemali vlastný štát! Raz im ich dejiny vykladali v Budapešti, inokedy v Prahe, potom v Berlíne, neskôr v Moskve a teraz, aj keď majú vlastný štát, prichádzajú pokyny a príkazy z Bruselu, Štrasburgu či Washingtonu DC. A to nielen také, ako si svoju minulosť majú písať, ale aj také, čo si majú myslieť, kto v ich dome býval alebo má bývať a pod.

Zborník z konferencie, ktorá sa konala v Rajci 12. 10. 2017. Zostavil ho PhDr. Martin Lacko, PhD. a posúdili Mgr. Ivan A. Petranský, PhD. a PhDr. Peter Sokolovič, PhD. Publikácia obsahuje príspevky z konferencie k 130. výročiu narodenia a 70. výročiu úmrtia prvého slovenského prezidenta. Autori mapujú tzv. druhý život J. Tisu – teda otázku, ako jeho meno žilo v slovenskom exile (1945 – 1989), u politických väzňov po roku 1945, ale tiež, ako sa odrážalo v hmotných pamiatkach a vo verejnom priestore.

Prvý zväzok výberu z diela významného historika pozostáva zo 16 príspevkov, ktoré reprezentujú počiatky autorovej vedeckej spisby prostredníctvom štyroch rozsiahlych filozoficko-teologických prác, ktoré doteraz neboli publikované (napr. Spoločenskosť ako inštinkt a jeho psychogenéza vo vývojovom veku alebo Etický charakter lásky k vlasti), na ktoré nadväzujú kultúrno-historické štúdie zamerané na slovensko-talianske literárne vzťahy. Úvodnú štúdiu Učenec z Padovy - muž, ktorý vrátil Slovákom ich národné dejiny napísal Jozef M. Rydlo, zostavovateľ a editor projektu. State, rozpravy a príspevky zaradené do celoživotného výberu predstavujú kľúčové práce historika Milana S. Ďuricu, ktoré okrem štyroch prác v prvom zväzku všetky boli uverejnené v pravých či nepravých periodikách alebo vyšli knižne, buď v zborníkoch, alebo samostatne. Práce a články publikované v cudzích jazykoch sú preložené do slovenčiny a po slovensky vychádzajú po prvý raz.

Druhý zväzok z výberu z diela významného historika pozostáva z 27 príspevkov, ktoré približujú počiatky slovenských dejín a etnogenézu Slovákov, kresťanskú akulturáciu ako historickú konštantu etnickej identity Slovákov, dedičstvo svätých bratov Konštantína a Metoda u nás, stredoveké korene slovenskej štátnosti, historický pôvod a povahu slovenského nacionalizmu až po autonómiu Slovenska, prínos Slovákov v Amerike pre národné oslobodenie Slovákov, záhadnú tragickú smrť Milana Rastislava Štefánika, význam Andreja Hlinku pre slovenský národ, vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi všeobecne i postoje T. G. Masaryka a E. Beneša k Slovákom. Úvodnú štúdiu Niekoľko myšlienok na margo zápasu o historické povedomie slovenského národa napísala historička Emília Hrabovec, profesorka Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, členka Pápežského komitétu pre historické vedy. Scripsi vobis, výber z diela slovenského historika Milana Stanislava Ďuricu, čestného člena Slovenského ústavu v Ríme, emeritného profesora Fakulty politických vied Štátnej univerzity v Padove (Taliansko) a Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (Slovensko), je rozdelený do piatich ucelených zväzkov, ktoré editorsky na vydanie pripravil Jozef M. Rydlo. Ďalšie zväzky budú postupne vychádzať do konca roka 2017.