Takmer dve storočia po prvom vydaní Medňanského dielo ponúka farbistý obraz Považia a severozápadného Slovenska začiatkom 19. storočia. Hlavné zastávky plavby sa sústreďujú na hrady, kaštiele a zámky, avšak autor bohatým spôsobom vykresľuje aj život na rieke Váh, ktorá bola v tom čase dôležitou tepnou Slovenska. Zameriava sa na hospodársky ruch na rieke a jej brehoch, od prameňov po ústie, pričom zdôrazňuje jej ničivú silu počas povodní a hospodársky význam pre obyvateľov hôr. Autor s uznaním opisuje podnikavosť slovenského ľudu od Liptovského Hrádku po Komárno a zaujímavým spôsobom zachytáva prácu pltníkov. Pozornosť venuje hospodárskemu životu, problémom pri práci píl a hút v Liptovskom Hrádku, lesnému hospodárstvu v Ľubochni a úvahám o neúspechoch raného spriemyselňovania krajiny. V považských mestečkách sa zaoberá remeslami a obchodom. Hoci pohľad autora je pohľadom vzdelaného aristokrata, veľa miesta venuje aj činorodému ruchu na rieke. Dielo predstavuje syntézu minulosti a prítomnosti, pričom Alojz Medňanský sa ukazuje ako kultivovaný autor s hlbokým porozumením pre krásu prírody a dejiny Považia. Kniha je doplnená Fischerovými dobovými medirytinami. Medňanský sa okrem literárnej činnosti zaoberal aj históriou, štatistikou a národopisom. Po manželkinej smrti sa venoval hospodárstvu a literatúre, pričom sa nielen vrátil do štátnej služby, ale aj zaujímal o kultúru slovenského ľudu.
