Hlasy

Meer over het boek

Mesto Ansul bolo mestom slobodných ľudí, sídlila v ňom univerzita i vychýrená knižnica. Nájazd Aldov, národa púšte v Asudare, sa prehnal ponad kopce Ansulu ako skazonosná smršť. Ich armáda vtrhla do ulíc, vraždila a lúpila. Dekalo Galvovú, správkyňu Veľradcu Ansulu, aldskí vojaci znásilnili, keď plienili a pálili, čo im prišlo pod ruky. Veľradcu po rokoch väzenia a mučenia nahého vyhodili na ulicu. Veľradca sa vrátil domov, do Domu veštby, do Galvamandu. Hoci bol dokaličený, nestrácal zmysel života. Po smrti Dekalo sa staral o jej dcéru Memer, ktorej v žilách koluje aj aldská krv. Memer bola dcérou Galvamandu, dcérou jeho srdca. Aldovia milovali vojnu, knihy nečítali, podľa nich sa písmenami prihovárali démoni. Všetky knižnice v meste, všetky vedomosti nahromadené vekmi zničili, okrem tých, ktoré Veľradca ukrýval v tajnej skrýši. Ale časy sa zmenili. Do mesta prišli Gry Barreová z Roddmantu a Orrek Kaspro z Kaspromantu. Orrek je básnik, najznámejší zo všetkých, ktorý má dar rozprávať príbehy. Jeho žena Gry má zasa dar privolávania. Hlasy sú príbehom Memer. Gry a Orreka, sú príbehom poníženého národa túžiaceho po slobode.