Parameters
- 168bladzijden
- 6 uur lezen
Meer over het boek
Thomas Hobbes (1588-1679) je jedným z uznávaných otcov-zakladateľov modernej filozofie. Zvlášť moderná politická teória je nepredstaviteľná bez jeho myšlienok, voči ktorým sa museli vymedzovať – súhlasne či nesúhlasne – všetci, čo prišli po ňom. Niektoré z týchto myšlienok nadobudli dokonca status istého klišé, automaticky sa spájajúceho s jeho menom, aj mimo filozofie: „človek človeku vlkom“ (homo homini lupus) či „vojna všetkých proti všetkým“ (bellum omnium contra omnes), ktorými charakterizoval tzv. prirodzený stav ako situáciu života ľudí bez spoločenského poriadku, štátu a politickej organizácie. Svojimi názormi dokázal pobúriť už svojich súčasníkov natoľko, že u mnohých mu prischla prezývka „netvor z Malmesbury“ (mesto neďaleko dediny Westport, kde sa narodil) ako zosobnenie ateizmu, materializmu, egoizmu i ďalších vtedy všeobecne neprijateľných, ba až nebezpečných ideí. Došlo dokonca k tomu, že Oxfordská univerzita, kde vyštudoval (1608), prikázala v r. 1683 spáliť kópie jeho kníh Oobčanovi (vyšla v r. 1642 latinsky a 1651 anglicky) a Leviatan.
Een boek kopen
O človeku, Thomas Hobbes
- Taal
- Jaar van publicatie
- 2010
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Paperback)
Betaalmethoden
We missen je recensie hier.
- Titel
- O človeku
- Taal
- Slowaaks
- Auteurs
- Thomas Hobbes
- Jaar van publicatie
- 2010
- Formaat
- Paperback
- Aantal pagina's
- 168
- ISBN10
- 8081013849
- ISBN13
- 9788081013843
- Reeks
- Tags
- Non-fictie, Sociale Wetenschappen, Politicologie & Politiek, Filosofisch thema, Politiek, Sociologie, 17e eeuw
- Eerste editie
- 1651
- Oorspronkelijke titel
- Of Man
- Beoordeling
- 3,85 van 5
- Aantekening
- Thomas Hobbes (1588-1679) je jedným z uznávaných otcov-zakladateľov modernej filozofie. Zvlášť moderná politická teória je nepredstaviteľná bez jeho myšlienok, voči ktorým sa museli vymedzovať – súhlasne či nesúhlasne – všetci, čo prišli po ňom. Niektoré z týchto myšlienok nadobudli dokonca status istého klišé, automaticky sa spájajúceho s jeho menom, aj mimo filozofie: „človek človeku vlkom“ (homo homini lupus) či „vojna všetkých proti všetkým“ (bellum omnium contra omnes), ktorými charakterizoval tzv. prirodzený stav ako situáciu života ľudí bez spoločenského poriadku, štátu a politickej organizácie. Svojimi názormi dokázal pobúriť už svojich súčasníkov natoľko, že u mnohých mu prischla prezývka „netvor z Malmesbury“ (mesto neďaleko dediny Westport, kde sa narodil) ako zosobnenie ateizmu, materializmu, egoizmu i ďalších vtedy všeobecne neprijateľných, ba až nebezpečných ideí. Došlo dokonca k tomu, že Oxfordská univerzita, kde vyštudoval (1608), prikázala v r. 1683 spáliť kópie jeho kníh Oobčanovi (vyšla v r. 1642 latinsky a 1651 anglicky) a Leviatan.