Šiesta cesta

Meer over het boek

Planéta Zem v priestore nevisí, ani sa nevznáša, ale jednoducho je. Shora aj zdola je obklopená mrazivým kosmom s vakuom. A v tomto čiernom vzduchoprázdne pláva náš modrý koráb, osvetlený slnečnými lúčmi, z ktorého paluby visia girlandy orchideí, nad ktorými sa vznášajú motýle a kolibríky. Táto loď prekypuje životom. Náš príbeh patrí do ríše rozprávok, je čarokrásny, je to najfantastickejšia epická báseň, ktorú by bolo možné vymyslieť. A predsa je to príbeh písaný podľa skutočných udalostí. Na tejto planéte nám bude dané stretnúť Boha, večne sa skrývajúceho. Niekedy ho môžeme tušiť, inokedy ako v zrkadle vidíme stopy jeho tvorivej ruky. V jednom svojom diele sa však už Boh nemôže skryť: v bytosti, ktorá je vrcholom a korunou hmotného stvorenia, ktorú Božie ruky hnetly z hlíny a ktorá je naplnená nehmotným duchom života. Ústredná myšlienka je prostá: svätý Augustín hovorí o dvoch knihách, v ktorých sa môžem stretnúť s Bohom. Prvá je Písmo sväté, druhou kniha prírody. Najkrajšou kapitolou knihy prírody je človek. Pre muža je korunou stvorenia, najkrajšou bytosťou vesmíru žena. V nej oveľa ostrejšie než v stvorenej prírode, spatruje Boží obraz.