Kristus sa zastavil pri Eboli

Meer over het boek

Lukanien, na dolnom konci talianskeho čižmy, je poznačený hlbokou rezignáciou ľudí. V Eboli, kde civilizácia končí, sú obyvatelia považovaní za „zvieratá“, pretože veria, že Kristus k nim nikdy neprišiel. V neskorom lete 1935 je turínsky lekár Carlo Levi, antifasistický aktivista, vyhnaný do tejto opustenej oblasti. Tu sa stretáva s tvárami miestnych obyvateľov poznačenými maláriou, ktorých chudobné životné podmienky odrážajú ich beznádejnosť. Napriek nepriaznivým okolnostiam získava Levi dôveru dedinčanov, keď sa venuje boju proti malárii. Počas svojich dvoch rokov v regióne sa stará o chorých a dokumentuje archaický život roľníkov. Opisuje ich každodenný život, starosti, slávnosti a tajné nádeje. Levi, ako spisovateľ a maliar, zachytáva podstatu Mezzogiorna a sprostredkúva naliehavý obraz ľudí a ich prostredia. Po jeho odchode sa však obyvatelia vracajú do svojich smutných životných podmienok, a príslovie „Prší na toho, kto je už mokrý“ vystihuje ich trvalú rezignáciu.