Doktorka Scarpetová

Meer over het boek

„Choď ďalej,“ povedala Lucy Marinovi, čím naznačila, že bude jeho aj prokurátorku kryť, kým bude prehľadávať byt. Marino nazrel do kuchyne, kúpeľne a jedálne, potom zastal pred zatvorenými dverami, ktoré zrejme viedli do spálne. Skrútil kľučku, nohou otvoril dvere a namieril zbraň do izby. Bola prázdna, posteľ úhľadne ustlaná, zakrytá dekou s vyšívanými psami. Na nočnom stolíku stál prázdny pohár, v kúte košík na prenášanie zvierat, no psa ani mačku nikde nevidel. Lampy z nočných stolíkov, umiestnené po bokoch otvorených dverí do kúpeľne, osvetľovali čierno-biele dlaždice. Marino sa potichu posúval jednou stranou a prudko namieril pištoľ, keď zachytil pomalý pohyb. Až potom to zbadal. Na saténovej zlatej stuhe priviazanej o reťaz v strope viselo chudé nahé telo Evy Peeblesovej so slučkou stiahnutou okolo krku. Zápästia a členky mala pevne spútané priesvitnými plastovými putami, prsty na nohách sa zľahka dotýkali zeme. V studenom vzduchu prúdiacom cez otvorené okno sa telo pomaly otáčalo jedným a potom druhým smerom, zatiaľ čo sa stuha zamotávala a odmotávala.