Posledný huncokár

Meer over het boek

Pohľadov, ako vnímať publikáciu Posledný huncokár od Fera Jablonovského, je viacero. Môžeme k nej pristúpiť ako k originálnemu spôsobu podrobne dokumentujúcemu zaniknutý spôsob života a chápať ju ako osobitý etnografický a historický prameň. Zaujmú tak nielen zachytené chvíle každodenného života v horárni, ale aj kontext šesťdesiatych rokov. Po výtvarnej a grafickej stránke potvrdzuje toto svieže a ucelené dielo autorove mnohoročné skúsenosti a schopnosť zachytiť podstatu v skratke. Zároveň prináša pohľady na miesta a ľudí spôsobom, akým ich žiadny objektív nezachytí, a to ani v prípade, ak by bol obdobný fotografický materiál vôbec vznikol a zachoval sa. Z tohto dôvodu ide spolu s Horskými ľuďmi o vizuálne jedinečné knihy. Napokon, aj keď byť posledným obrazne znamená niesť bremeno, autor odmietol čo i len náznak tragédie alebo ťažoby. Naopak, tému bytostne osobnú zdieľa s nami láskavo, hravo a vtipne. Je nepochybné, že Posledný huncokár má už medzi nami trvalé miesto a to bez ohľadu na naše rozdielne korene a spôsob života.