Všetkých nezachrániš

Meer over het boek

Slnko máme nad hlavami. Na to, že je len apríl, teplota vzduchu sa blíži k letným číslam. Cítim, ako sa na mňa všetko lepí. Kľačím pri mladej slečne, kontrolujem pulzácie, stav sa jej zhoršuje. Niekde krváca, ale nevidím kde. Začína byť výrazne spavá. Predtým normálne komunikovala. Nemá ľavú hornú končatinu. Hned' viem, ako sa volá. „Dominika," oslovím ju. Ledva otvorí oči. „Nemôžeš spať, musíš byť hore," dohováram jej. Nemo prikývne. Oči sa jej však zatvárajú. „Dominika!" skríknem, až sa strhne. Oči má už otvorené. „Počúvaj ma, nesmieš spať. O chvíľu ta odvezú do nemocnice. Bolí ťa niečo?" „Brucho," zašepká a v tej chvíli jej vyhrniem tričko, aby som ho videl a hlavne vyšetril. Podkožná modrina na pravej strane mi vyrazí dych. Nebola tu, ked'ju priniesli. Rýchlo progreduje a tam bude príčina. Postihnutá je oblasť pečene, ak došlo k ruptúre, tak to leje a zastaviť sa to nedá. Urgentne ju potrebujeme dostať do nemocnice. Vrtuľníky sa odlepia od zeme a pomaly vzlietajú.