Umelecky najvydarenejšia z línie historických románov Hany Zelinovej je turčianska trilógia (Alžbetin dvor, Volanie vetra, Kvet hrôzy), "dlhý príbeh fabriciovskej rodinnej kliatby", v ktorom sa autorke podarilo spojiť osudy zemianskych rodín s dobrým poznaním historických a regionálnych reálií avytvoriť príbeh s množstvom výrazných postáv. 2. vydání. Vrcholné dielo najpopulárnejšej slovenskej spisovateľky.
De Turiec Trilogie Reeks
Deze historische saga volgt de dramatische lotgevallen van een adellijke familie in de Slowaakse regio vanaf het einde van de 18e eeuw. Het verhaal, dat zich afspeelt tegen de achtergrond van een prachtig landhuis, onthult geleidelijk een vloek die de familie generaties lang achtervolgt. Het verhaal zit vol intriges, verlies en de strijd om een duister verleden te begrijpen dat het heden beïnvloedt. Deze serie biedt een kijkje in de ontberingen van het leven en de strijd om de nalatenschap van een familie te behouden.
Aanbevolen leesvolgorde
Po románe Alžbetin dvor vám v novom vydaní prinášame druhý diel legendárnej turčianskej trilógie Hany Zelinovej. Autorka v ňom rozvíja pohnuté osudy potomkov Mathiasa Fabiciho, zakladateľa panstva Alžbetin dvor a pôvodcu kliatby, čo poznačila fabiciovský rod. Úloha hlavného hrdinu a rozprávača tentoraz pripadla Danielovi de Liessovi, vnukovi Filipa Fabiciho a synovi krásnej Celesty de Liess. Prostredníctvom neho sa dozvedáme o zlomových momentoch tak rodinnej histórie, ako aj histórie Slovenska v prvej polovici dvadsiateho storočia. V centre Danielovho rozprávania sa okrem nešťastnej Celesty, ktorú ako sedemnásťročnú proti jej vôli vydali za oveľa staršieho muža, ocitajú jeho druh z detských čias Lukáš Abram a nevlastný brat Wilhelm Karl de Liess, ktorý sa za vojny vracia na Vrútky ako vysoký dôstojník SS s tajným poslaním. Udalosti naberú dramatický spád a zdá sa, že osudový konflikt medzi nevlastnými súrodencami je neodvratný...
Ako ste prišli na myšlienku napísal dielo z našej zemianskej histórie? Náhodne. Bola som svedkom tvrdenia, že v porovnaní s inými európskymi národmi nemáme nijakú slávnu históriu, kráľov, veľké víťazné boje atď. Otvorila som dvere nielen do miestnosti, kde sa viedla táto polemika, ale ajdo myšlienkového pochodu jej hlásateľa, ktorý- pri pohľade na mňa vystrčil prst a zvolal: „Napíš, že aj my máme svoju históriu, hoci len takú sedmoslivkársku!“ No a potom som začala rozmýšľať a spovedať otca, mamu, toho-onoho, ako to bolo s liptovskými zemianskymi kúriami, a poohliadla som sa aj po tých našich turčianskych — a Alžbetin dvor sa o tri roky objavil na kníhkupeckých pultoch. A Kvet hrôzy? Ten sa zrodil z materiálov mne už veľmi dobre známych. Z odboja a potom z čias Slovenského národného povstania. Boli to krušné časy a nepísať o nich by bol prečin na národe. A tak som písala, čoho som bola svedkom, čo som videla, čo som počula, a čítala svedectvá ľudí, ktorí to prežili. No a pri tom písaní som prišla na to, čo je plevel a čo čisté zrno, a tak som s ľahkým srdcom urobila kríž nielen nad zemianskymi kúriami, ale aj nad meštiactvom, ktoré v našej epoche patria iba do zaprášených rámov. Z rozhovoru s autorkou pre Nové knihy, 1978