Ján Zozuľak Boeken

This book analyses the process of development of Byzantine thought, which carries original solutions to fundamental philosophical questions and an original understanding of the world and humanity. The author defines the contents and characteristics of Byzantine philosophy, discusses the most important factors of its development as well as the role of Greco-Roman world and the place of Christian thinkers in this process. He also takes into consideration the Alexandrian school and the School of Antioch, the relationship between Byzantine philosophy and Greek Patristics and the attempts to restore the Byzantine neptic thought after the fall of Constantinople. The study is based on Byzantine sources, written in Greek.

Monografia poskytuje metodologický návod na skúmanie vzťahu filozofie, teológie a jazyka od Pytagora, Platóna, Sokrata a Aristotela cez stoickú filozofiu až po novoplatonizmus. Zohľadňuje judaizmus, Filona a apoštola Pavla, pričom hodnotí prínos filozofujúcich teológov 2. storočia - apologétov, ktorí posunuli kresťanské teologické myslenie z rámcov judaizmu do konfrontácie s gréckou filozofiou. Apologetickú literatúru nahradil Irinej Lyonský, ktorý reagoval na gnosticizmus, nábožensko-filozofický smer raného kresťanstva, zmiešavajúci prvky kresťanskej viery a filozofické myšlienky starého Orientu, ako aj Platóna a novoplatonizmu. Po celé stáročia viedol človeka k filozofii obdiv, pochybnosť a uvedomenie si ohraničenosti existencie. Hlavnou charakteristikou antickej filozofie je hľadanie pravdy, metodická cesta skúmania poznania. Helenizmus vyzdvihol jazyk ako nástroj myslenia v čase, keď ho národy používali predovšetkým na uspokojenie každodenných potrieb. Grécke myslenie a jazyk mali silný vplyv na neskoršie filozofické prúdy, ktoré vznikli z dozrievania gréckeho myslenia s novými prvkami.

Kniha Ctihodný Serafim Sarovský opisuje život jedného z najobľúbenejších ruských svätých, ktorý dokáže osloviť rôznych ľudí v každej dobe. Kniha je obohatená jeho poučeniami o duchovnom živote a kompletnou bohoslužbou k tomuto Božiemu služobníkovi. Ctihodný Serafim bol veľkým askétom na prelome 18. a 19. storočia. Žil v ustavičnej modlitbe mysle, spievaní cirkevných textov, čítaní svätých kníh a telesnej námahe. Tvrdým zápasom dosiahol čistotu srdca a prostredníctvom modlitby sa priblížil k Bohu do takej miery, že Svätý Duch osvietil jeho myseľ nestvoreným Božím svetlom, aby bol schopný jasne chápať a celou dušou vnikať do významu Božích slov. Boh ho utešoval a posilňoval v jeho duchovnom zápase mnohými nebeskými zjaveniami. Ctihodný Serafim bol naplnený radosťou a nesmiernou láskou k Bohu i blížnym. Prichádzali za ním mnohí ľudia, ktorým pomáhal slovami, príkladom i modlitbou. Veľa chorých ľudí pri ňom nachádzalo uzdravenie. V Sarovskej pustovni prežil viac ako päťdesiat rokov a stal sa známym po celom svete, pretože žiaru jeho svätého života nebolo možné schovať. Jeho múdre a poučné slová sú aktuálne aj dnes.

Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, 26.-27. októbra 2001, pod záštitou podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Pála Csákyho.

Monografia Byzantská filozofia je na Slovensku prvou systematickou publikáciou, ktorá sa zaoberá filozofickým myslením vo východnej časti Rímskej (Byzantskej) ríše, kde dominoval grécky jazyk a grécka kultúra. Autor analyzuje byzantské filozofické myslenie a pokúša sa odpovedať na otázku, aký pokrok urobili byzantskí filozofi vo svojej dobe, čím obohatili myslenie svojich predchodcov a do akej miery ovplyvnili neskorších filozofov. Vysvetľuje prechod z antického do byzantského filozofického myslenia a jeho kontinuálne rozvíjanie v neskoršom byzantskom období až do pádu Konštantínopola v roku 1453. Zároveň skúma, do akej miery byzantskí filozofi čerpali z antických prameňov a akú úlohu pri formovaní byzantskej filozofie zohral grécko-rímsky svet. Sústreďuje pozornosť na grécku patristiku, ktorá dopĺňa periodizáciu byzantskej filozofie o dôležité historické medzníky a z metodologického hľadiska umožňuje analyzovať mnohé otázky, ktoré sa formovali v kontexte kresťanskej tradície.

Prehľadná učebnica Učíme sa novogrécky jazyk je vhodná aj pre samoukov. Jednotlivé lekcie sú oddelené farebne, čo zlepšuje orientáciu v knihe. - prehľadná gramatika poskytujúca základné informácie - systematický rozvoj jazykových schopností - 14 ucelených lekcií pokrývajúcich širokú rozmanitosť tém - autentické texty a dialógy na čítanie - bohatá slovná zásoba - nahliadnutie do kultúry a každodenného života Grékov - moderný, dynamický a tvorivý prístup k získavaniu vedomostí - prvá učebnica novogréckeho jazyka na Slovensku

Prvý Grécko-slovenský a slovensko-grécky slovník s výslovnosťou. Slovník obsahuje viac ako 20 000 výrazov a slovných spojení z kultúrnej, spoločenskej, politickej, ekonomickej, právnickej oblasti a bežného života. Vhodný pre všetkých záujemcov o grécky jazyk.

Monografia Nikolaj Velimirovič, Nový Zlatoústy predstavuje fascinujúci život a dielo jedného z najvýznamnejších mysliteľov 20. storočia, ktorý bol kľúčovou osobnosťou srbského národa. Ako diplomat, filozof, historik, spisovateľ, básnik, rečník a cirkevný vodca aktívne ovplyvňoval dôležité udalosti v prvej polovici 20. storočia. Nikolaj sa vyznačoval nadpriemernou inteligenciou a študoval významné diela východnej i západnej kultúry, pričom ho najviac fascinovali filozofia, psychológia, história a filológia. Už vo veku 24 rokov mal preštudované dielo autorov ako Njegoš, Shakespeare, Voltaire, Nietzsche, Marx, Puškin, Tolstoj a Dostojevský. Získal doktoráty na univerzitách v Berne, Ženeve, Oxforde, ako aj čestné doktoráty na Cambridgeskej univerzite a Univerzite v Glasgowe. Žil počas dvoch svetových vojen, keď sa radikálne menila politická a sociálna situácia. Prednášal na univerzitách v Anglicku a USA a angažoval sa v sociálnej práci. Počas druhej svetovej vojny bol uväznený v koncentračnom tábore v Dachau, kde prežil kruté mučenia, a bol vyslobodený tesne pred koncom vojny s pomocou 36. americkej divízie. Zomrel v USA v roku 1956 vo veku 76 rokov.