Bookbot

Byzantská filozofia

Boekbeoordeling

Parameters

  • 224bladzijden
  • 8 uur lezen

Meer over het boek

Monografia Byzantská filozofia je na Slovensku prvou systematickou publikáciou, ktorá sa zaoberá filozofickým myslením vo východnej časti Rímskej (Byzantskej) ríše, kde dominoval grécky jazyk a grécka kultúra. Autor analyzuje byzantské filozofické myslenie a pokúša sa odpovedať na otázku, aký pokrok urobili byzantskí filozofi vo svojej dobe, čím obohatili myslenie svojich predchodcov a do akej miery ovplyvnili neskorších filozofov. Vysvetľuje prechod z antického do byzantského filozofického myslenia a jeho kontinuálne rozvíjanie v neskoršom byzantskom období až do pádu Konštantínopola v roku 1453. Zároveň skúma, do akej miery byzantskí filozofi čerpali z antických prameňov a akú úlohu pri formovaní byzantskej filozofie zohral grécko-rímsky svet. Sústreďuje pozornosť na grécku patristiku, ktorá dopĺňa periodizáciu byzantskej filozofie o dôležité historické medzníky a z metodologického hľadiska umožňuje analyzovať mnohé otázky, ktoré sa formovali v kontexte kresťanskej tradície.

Een boek kopen

Byzantská filozofia, Ján Zozuľak

Taal
Jaar van publicatie
2016
Bindwijze
(Hardcover)
Zodra we het ontdekt hebben, sturen we een e-mail.

Betaalmethoden

4,0
Zeer goed
1 Beoordelingen

We missen je recensie hier.

Titel
Byzantská filozofia
Taal
Slowaaks
Jaar van publicatie
2016
Formaat
Hardcover
Aantal pagina's
224
ISBN10
8073806401
ISBN13
9788073806408
Reeks
Beoordeling
4 van 5
Aantekening
Monografia Byzantská filozofia je na Slovensku prvou systematickou publikáciou, ktorá sa zaoberá filozofickým myslením vo východnej časti Rímskej (Byzantskej) ríše, kde dominoval grécky jazyk a grécka kultúra. Autor analyzuje byzantské filozofické myslenie a pokúša sa odpovedať na otázku, aký pokrok urobili byzantskí filozofi vo svojej dobe, čím obohatili myslenie svojich predchodcov a do akej miery ovplyvnili neskorších filozofov. Vysvetľuje prechod z antického do byzantského filozofického myslenia a jeho kontinuálne rozvíjanie v neskoršom byzantskom období až do pádu Konštantínopola v roku 1453. Zároveň skúma, do akej miery byzantskí filozofi čerpali z antických prameňov a akú úlohu pri formovaní byzantskej filozofie zohral grécko-rímsky svet. Sústreďuje pozornosť na grécku patristiku, ktorá dopĺňa periodizáciu byzantskej filozofie o dôležité historické medzníky a z metodologického hľadiska umožňuje analyzovať mnohé otázky, ktoré sa formovali v kontexte kresťanskej tradície.