Obnova byzantskej moci na Balkáne za vlády Alexia I. Komnéna

Monografia sa zaoberá vyvrcholením vzťahu medzi Byzantskou ríšou a nomádskym národom Pečenehov v rámci druhej byzantsko-pečenežskej vojny na konci 11. storočia. Udalosti sú zasadené do kontextu obnovy moci Byzantskej ríše po bitke pri Mantzikerte v roku 1071. Byzantská ríša udržiavala dlhodobé diplomatické vzťahy s rôznymi nomádskymi etnikami, pričom Pečenehovia, nomádi tureckého pôvodu, boli spočiatku spoľahlivými spojencami. Po roku 1027 sa však ich postavenie zmenilo a stali sa hrozbou pre byzantské územia na Balkáne, najmä po roku 1046, keď sa usadili na sever od pohoria Haimos. V 80. rokoch 11. storočia podnikali nájazdy do Makedónie a Trákie, čo situáciu ešte zhoršilo. Cieľom monografie je podrobná analýza týchto konfliktov na základe dobových prameňov a definovanie jednotlivých fáz druhého a posledného byzantsko-pečenežského konfliktu. Dôležitým aspektom je prehodnotenie chronológie kľúčových udalostí, ktoré doteraz zostali nedoriešené. Zvláštny dôraz je kladený na vojenské aspekty, keďže táto vojna predstavovala bod obratu vlády cisára Alexia I. Komnéna. Porážka Pečenehov na jar 1091 pri Lebuniu v Trákii umožnila Alexiosovi obnoviť vojenskú prestíž a silu Byzantskej ríše, čím zabezpečil územie Balkánu a mohol sa zamerať na znovuovládnutie stratených území v Malej Ázii.