Barokový aristokrat

Uhorský aristokrat Pavol Pálffy (1592 – 1653) bol významným politikom Uhorského kráľovstva v prvej polovici 17. storočia. Syn „rábskeho hrdinu“ Mikuláša Pálffyho a Márie Fuggerovej študoval vo Viedni, Ingolstadte a Olomouci, pričom absolvoval Kavalierstour v Taliansku. Zastával kľúčové krajinské úrady, vrátane predsedu Uhorskej komory a krajinského sudcu, a na vrchole kariéry bol zvolený za uhorského palatína. Ako jediný z uhorskej politickej elity sa stal členom Tajnej rady, najdôležitejšieho poradcovského orgánu panovníka. Pálffy mal vlastné politické zoskupenie a zapájal sa do mocenských súbojov s palatínom Mikulášom Esterházym a ostrihomským arcibiskupom Jurajom Lippayom. Jeho kariéru dokumentujú nielen archívne pramene, ale aj stavby a umelecké dielo v bývalej habsburskej monarchii, ktoré odrážajú jeho záujem o stavebné projekty a umelecký vkus. Medzi známe pamiatky patrí hrad v Bojniciach, štyri veže Bratislavského hradu a fresky v bývalom Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave, ktoré svedčia o jeho moci a bohatstve. Honosný život si mohol dovoliť vďaka manželstvu s bohatou Františkou Khuenovou de Belasy. Monografia ponúka pohľad na Pálffyho ako na barokového aristokrata a osobnosť, o ktorej autor básne z roku 1647 napísal: „Pálffy žiari na našom nebi ako Večierka, nesmierne ho hnevá, že naša krajina umiera.“