Dva slovenské osudy: Špitzer – Mach

Meer over het boek

Rozprávanie o osobných stretnutiach autora s dvoma významnými postavami slovenskej histórie, ktoré predstavujú protichodné podoby slovenského osudu. Špitzerov židovský osud bol ovplyvnený jeho detstvom v blízkosti pracovného tábora pre Židov v Novákoch. Po návrate Alexandra Macha z väzenia v roku 1968 sa s ním Špitzer zapojil do diskusie o jeho úlohe v tragédii slovenských Židov počas Slovenského štátu. Navrhol A. Balážovi, aby napísal diplomovú prácu o Machovej novinárskej činnosti. Od ich prvého stretnutia v Univerzitnej knižnici v apríli 1969 až do prerušenia týchto rozhovorov Štátnou bezpečnosťou v polovici sedemdesiatych rokov sa odvíja príbeh, v ktorom autor spoznáva Machovu novinársku prácu, jeho polemiky a priateľstvá s prominentnými komunistickými intelektuálmi. Zaznamenáva Machov pohľad na slovenských a nemeckých politikov, najmä na Tuku a Hitlera, a jeho úvahy o vzniku Slovenského štátu. Špitzer, vylúčený z literatúry a zakázaný publikovať, sa vracal k svojej odbojárskej identite a osudu židovskej partizánskej jednotky, ktorej bol veliteľom. Sugescia „paralelných osudov“ je doplnená úryvkami z Machových nepublikovaných denníkov a Špitzerovým prežívaním normalizácie, pričom ich príbehy ostávajú aktuálne aj dnes.