Veijo Meri was een Finse auteur wiens werk zich vaak richtte op oorlog en de absurditeit ervan. Zijn schrijfstijl is anti-oorlogs en kenmerkt zich door zwarte humor, waarbij hij de menselijke ervaring in extreme situaties verkent. Met een divers oeuvre dat romans, korte verhalen, poëzie en essays omvat, stond Meri bekend om zijn unieke literaire stem.
Osm povídek – Hřeben, Námluvy, Margarín, Bedýnky s hřebíky, Lovec lebek, Stříbrné křídlo, Návštěva, Hylzny – současného finského spisovatele, v nichž přísně realistiká metoda popisu kontrastuje znepokojivě s absudritou lidských činů. Reprezentují tvorbu prozaika (nar. 1928), označovaného za nejtypičtějšího představitele současné finské literatury. Uvádějí, navštěvujíce různé životní prostředí, do podivného světa lidských citových záchvěvů a odhalují situace, v nichž vládne mezi lidmi, stojícími náhle proti sobě jako cizí mocnosti, neporozumění a jakoby zakletá převrácenost vztahů, jíž proniká chlad lhostejnosti i žhoucí pocit zakoušené nespravedlnosti.
Veijo Meri, nar. 1928, je popredný fínsky novelista, románopisec a dramatik. Vo svojich dielach sa sústreďuje predovšetkým na dve témy: vojna a svet deti (novela Manilský povraz, 1957, romány Situácia, 1962, Vykorenenci, 1959, Oporný bod, 1964, Plukovníkov šofér, 1966, a úspešná divadelná hra Svadobná priepustka vojaka Jokinena 1965). Román Žena v zrkadle znamená vlastne prelom v Meriho tvorbe, keďže sa v ňom po prvý raz v prevažnej miere zaoberá tematikou života v prítomnosti, presnejšie — života súčasného veľkomesta (Helsínk), tematikou stretávania dvoch svetov, sveta práce a sveta umenia. Zaujímavé a čitateľsky príťažlivé je vykreslenie spoločenského života v Helsinkách ako i fínskeho spôsobu života vôbec. Autor sa dotýka háklivého problému čiastočnej prohibície ponúka čitateľovi nejeden okúzľujúci obraz fínskej prírody, bojujúcej s postupujúcou industrializáciou, približuje život umeleckých kruhov, ale zároveň neváha predostrieť pred čitateľa niekedy hrozné, niekedy zas úsmevu momentky i širšie zábery z vojny, ktorá je už v čase, kedy sa dej románu odohráva, udalosťou nenávratnej minulosti. Príbeh sa rozvíja priamočiaro, od pomerne neutrálneho zaznamenávania deja prvej časti k náročnejším pasážam časti druhej, k takmer severskej ság dvoch sestier a umelca (do ktorej autor podmanivým spôsobom vťahuje i hlavného hrdinu, taxikára Eina). Nezanedbateľným prvkom románu je i drsný severský humor.
"Jediný, co mi tahle válka dala, jsou modřiny a boule. A nic víc už mi taky asi nedá. Tak aspoň tenhle provaz," říká hrdina tohoto románu ze země tisíců jezer, když nalezl na frontě pěkný celovláknitý provaz a odváží si ho na dovolenou. Je mu potom doma záminkou k vyprávění napůl pravdivých a napůl smyšlených úsměvných a tragikomických příběhů ze života vojenského i všedního. Autor, finský spisovatel, zde účinnou zbraní, svérázným, někdy až černým humorem bojuje proti válce. Tato kniha, ve Finsku velmi populární, byla přeložena do většiny světových jazyků.
