Carlo Bernari Boeken
Láska — večná téma umenia, nevyčerpateľný prameň inšpirácie pre spisovateľov a básnikov všetkých čias! Carlo Bernari v tomto románe postavil lásku medzi mužom a ženou do prostredia s typickými kapitalistickými protirečeniami. Ako keby chcel povedať, že ani tá najčistejšia láska sa neobíde bez bolestivých nárazov. A tieto nárazy sú zvyčajne umocnené, ak je vekový rozdiel zaľúbencov veľký. Šesťdesiatročný advokát, verejný notár, vdovec, zaľúbi so do dvadsaťročnej manikúrky. Svojou inteligenciou a váženým postavením na juhu Talianska, ale aj svojou láskavosťou spôsobí, že manikúrkine sympatie sa postupne menia na oddanú až romanticky podfarbenú lásku. Proces, pri ktorom sa mení zvyčajná sympatia na horúci až osudný cit, nie je priamočiary.
Hrdina a rozprávač románu Prestrelené sklo pracuje v novinách, ktoré podporujú vládnu, pravicovú politiku, aby získali čo najviac bohatých inzerentov, čo najviac peňazí. Od istého času v ňom rastie podráždenie a hnev pri pohľade na zelenomodré športové auto s prestreleným predným sklom, ktoré po niekoľko týždňov obsadzuje na parkovisku miesto, kde stávalo jeho auto. Novinár, ktorý sa zriekol svojich umeleckých a literárnych ambícií, len aby pre seba a pre rodinu získal moc a postavenie, vidí v tomto športovom aute symbol opozície a vzdoru voči spoločnosti, ktorej predstaviteľom sa stal.
Speranzella alebo Ulička nádeje, jeden z Bernariho najvýznamnejších románov, kotví v pohnutom prelomovom čase tesne po skončení druhej svetovej vojny, keď Taliansko obsadili spojenecké vojská a krajina sa zmietala v neistých predstavách o budúcnosti, medzi možnou monarchiou a republikou. Vyhranenými neorealistickými románovými postupmi s mocným účinkom vstupujú do nášho vedomia pomery vtedajšieho Talianska, výborne zovšeobecnené jedinou neapolskou uličkou: nielen existenčná neistota drobných ľudí, lež aj zúfalá zaostalosť a nevedomosť, ktorou ľahko manipuluje cirkev i monarchisti, tragickosť ľudských osudov, najmä osudu dospievajúceho dievčaťa Nanniny.
Reprezentativní publikace o benátském renesančním malíři Jacopo Robustim, zvaném Tintoretto, je převzata z italské edice Klasikové umění. Obsahuje úvodní esej C. Bernariho, kritiky umělcova díla, barevné reprodukce jeho obrazů a chronologický a ikonografický seznam všech Tintorettových obrazů i děl jemu připisovaných, který sestavil historik umění P. de Vecchi.
