Vincent Šabík Boeken

Výber z tvorby básnika a mysliteľa, jedného z najznámejších predstaviteľov slovenskej literatúry 20. storočia. Výber je rozdelený do tematických častí: Poézia, Človek, Svet, Láska – Žena, Detstvo, Krása, Domovina, Staroba, Smrť, Boh a Trpká chvála bytia. Samostatnou časťou knihy je básnická skladba Óda na radosť.

Tretí veľký román spisovateľa Maxa Frischa patrí k vrcholným dielam nielen súčasnej nemeckej, ale i svetovej literatúry. Jeho originalita nemá obdoby. Max Frisch tu pokračuje v rozvíjaní veľkej témy svojich predchádzajúcich románov Stillera a Homo fabera: problém identity človeka, štruktúryľudského "ja" a ľudského sveta, "hľadanie kontinentov ľudskej duše", pravdy o človeku. Tento román v románoch je príbehom muža, ktorý unikne svojmu starému obrazu a nájde slobodný priestor nekonvenčnej sebarealizácie ľudských možností, vytvorí si vlastný príbeh, vlastnú úlohu. Niekto si predstaví, že je slepý, kúpi si slepecké okuliare, volajme ho Gantenbein, muž v úlohe slepca, ľudia ho skutočne považujú za slepého, hoci on vidí, jeho "slepota" tvorí i predpoklad pre lásku jeho ženy, herečky, ktorá by bez tohto aspektu "slepca" stroskotala v spleti skutočných či domnelých podozrení. Jeho úloha ho chráni, je základom jeho životného šťastia. Volajte ma Gantenbein je román lásky a lások. Erotické kapitoly sú rámcom i tohto Frischovho diela, ktoré je vyznaním autorovej lásky k človeku a životu. Je to román plný subtílností, múdreho poznania, pokojnej atmosféry, lyrickej krásy, dramatického napätia a komickej úsmevnosti. Max Frisch sa i tu prejavil ako rodený rozprávač. Forma jeho románu je krajným dôsledkom látky, myšlienky. Z toho pramení i štýlova istota románu.

Walter Faber is an emotionally detached engineer forced by a string of coincidences to embark on a journey through his past.

Monografia popisuje úvod do problematiky hermeneutiky (a jej aplikácií), dejiny hermeneutiky, jej základné pojmy a postupy, literárnu hermeneutiku, hermeneutiku v interpersonálnej komunikácii, hermeneutiku jednoduchosti a pod.

Dielo významného literárneho vedca, estetika a kulturológ a vychádza z tézy, že národná kultúra je fenomén eminentne európsky. Objasňuje princíp jednoty v rozdielnosti, ktorý nevyvracajú ani súčasné procesy integrácie a globalizácie. Rezonančný priestor národnej kultúry vytvára priestor pre komunikáciu multikultúrnu. Na príklade slovenskej literatúry autor ukazuje, že multikulturalizmus by mal napomáhať spoluprácu kultúr a nie pohlcovať národnú kultúru. Dielo ponúka teoretické východiská pre ďalšie kulturologické bádanie a utváranie národnej kultúry.