Meer dan een miljoen boeken binnen handbereik!
Bookbot

Tamara Janecová

    Proti wetrysku
    Slovenský štát v nás: Politika, kultúra, pamäť (1945-2020)
    „Práca – česť, robota – povinnosť“: Vojensky organizované pracovné jednotky Židov na Slovensku v rokoch 1939–1943
    • Prehľadne štruktúrovaná kolektívna publikácia „Práca – česť, robota – povinnosť“. Vojensky organizované pracovné jednotky Židov na Slovensku v rokoch 1939–1943 nadväzuje na práce vojenských historikov o Pracovnom zbore národnej obrany vojnovej Slovenskej republiky a VI. robotnom prápore Pracovného zboru a prináša mnohé nové poznatky a analýzy v širšom kontexte tzv. riešenia židovskej otázky na Slovensku. V prvej kapitole sa Eduard Nižňanský a Igor Baka zaoberajú problematikou židovských pracovných a koncentračných táborov a stredísk na Slovensku v rokoch 1938–1945. V nasledujúcej Oldřich Pejs a Igor Baka približujú postavenie Židov vo vzťahu k slovenskej brannej moci v rokoch 1939–1940 (vyradenie Židov z brannej moci, žiadosti o výnimku, formovanie pracovných jednotiek Židov). Milena Balcová sa zaoberá Pracovným zborom národnej obrany v rokoch 1941–1945 (vznikom zboru v kontexte rozsiahlej reorganizácie slovenskej armády, organizáciou zboru, početným stavom jednotlivých súčastí, výcvikom a podobne, s dôrazom na židovských a rómskych príslušníkov VI. robotného práporu). Matej Medvecký a Peter Kralčák v ďalšej kapitole mapujú postavenie Židov v VI. robotnom prápore – organizáciu a dislokáciu práporu, rozsah a jednotlivé formy pracovného nasadenia a životnú úroveň (podmienky ubytovania, stravovanie, zdravotná starostlivosť). V nasledujúcej časti sa Igor Baka zaoberá podielom armády na technickej príprave a realizácii prvej etapy deportácií Židov v roku 1942. Analyzuje skutočnosti, ktoré zachránili Židov zo VI. robotného práporu pred transportom do nacistických vyhladzovacích táborov a tiež rozoberá situáciu Židov a nálady v VI. robotnom prápore počas tohto tragického času. Posledná kapitola Tamary Janecovej je interdisciplinárnou analýzou výnimočného povojnového románu Šiesty prápor, na stráž! slovenského spisovateľa židovského pôvodu Emila F. Kniežu. Napriek umeleckému charakteru diela podčiarkuje jeho istú dokumentárnu hodnotu a zameriava sa na témy každodennosť, deportácie a vzťahy. Vedecky koncipovanú kolektívnu prácu priebežne dopĺňajú fotografie a v závere rozsiahly zoznam použitých zdrojov a menný register.

      „Práca – česť, robota – povinnosť“: Vojensky organizované pracovné jednotky Židov na Slovensku v rokoch 1939–1943
    • Nič sa neskončilo. Slovenský štát z rokov 1939-1945 je aj nie je históriou: hoci jeho fyzickú existenciu ukončili vojská antifašistickej koalície a predstaviteľov režimu HSĽS odsúdili povojnové súdy, ani zďaleka to neznamenalo konečnú bodku. Nová kniha, uvádzaná v súvislosti s 85. výročím vzniku štátu, sa pokúša o bilanciu toho, ako a prečo sa nám s našou národnou traumou (ne)podarilo popasovať. Publikácia predstavuje vôbec jeden z prvých príspevkov do serióznej diskusie, snažiacej sa bez emócií a na základe precízneho výskumu doma i v zahraničí objasniť príčiny vzniku posvätnej aury Slovenského štátu a spomienkového optimizmu naň v povojnovej epoche, analyzovať ich podoby a premeny od roku 1945 do súčasnosti. Kniha nie je obyčajnou historickou bilanciou, ale do značnej miery histológiou našej prítomnosti. Dôraz pritom kladie na to, ako s témou Slovenského štátu manipulatívne pracovali jednotlivé politické a kultúrno-intelektuálne prúdy, ktoré o ére Jozefa Tisa generovali pozitívne stereotypy, nálady a historické povedomie, aké reakcie vyvolávali nimi vytvárané obrazy a ako vo vzájomnej synergii formovali stále pretrvávajúce prostomyseľné mýty. To všetko v piatich kapitolách: s bohatým množstvom zdrojov, fotografických príloh a vo svižnom čítavom jazyku autorského kolektívu.

      Slovenský štát v nás: Politika, kultúra, pamäť (1945-2020)
    • Proti wetrysku

      • 160bladzijden
      • 6 uur lezen

      Monografia Proti wetrysku predstavuje prvú ucelenú monografiu o poprednom súčasnom autorovi beletrie na Slovensku, Máriusovi Kopcsayovi (1968). Kopcsay vstúpil do slovenskej literatúry v roku 1997 ako postmodernista. Ponúkol provokatívne texty, zamerané na „obyčajnú“, frustrovanú ľudskú bytosť. Kopcsayova próza nadväzuje na takzvanú líniu odporu. Priradil sa tak k skupine slovenských autorov, ktorí sa stavali proti oficiálnej (socialistickej) literatúre vytváraním vlastnej alternatívnej reality. V tomto zmysle sa Kopcsayovo písanie spája so spisovateľmi ako Rudolf Sloboda a Peter Pišťanek. Ironický postoj, humor, poetika grotesky, prvoplánový námet a výrazne štylizovaná autobiografická modalita tvoria Kopcsayovu poetiku. Kniha Tamary Janecovej je členená do troch interpretačných kapitol, venovaných trom aspektom autorovej fikcie: priestor, telo a myseľ. Kopcsayov „antihrdina“ sa stal súčasťou modernej slovenskej prózy.

      Proti wetrysku