Alexander Mach Boeken

Denníkové záznamy a listy Alexandra Macha zachytávajú jeho osud od 30. marca 1945. Cesta do Rakúska, krátky pobyt s rodinou, väzenia, zajatecké tábory, návrat do Bratislavy, súd a napokon dramatický zvrat, ktorý pekvapil jeho, ale aj politické kruhy a verejnosť. Denníky sa končia 16. júla 1947 transportom do Leopoldova. O ich zrode Mach napísal: „Mám pred sebou starý čierny zošit, v ňom drobné litery... Zápisky sa zrodili z očakávania a v očakávaní. Ani na um mi neprišlo, že zostanem nažive. Po roku očakávania popravy nazdával som sa, že som úplne vyrovnaný, pripravený, jednako som sa obával, či sa zachovám, ako sa patrí. Preto som napísal tie listy (na rozlúčku).“

Alexander Mach (1902-1980) sa už počas teologického štúdia angažoval v ľudáckom hnutí ako organizátor, novinár a rečník. V roku 1929 bol obžalovaný v procese s Dr. V. Tukom a stal sa vedúcim predstaviteľom mladej generácie autonomistického hnutia, presadzujúc radikálne názory. V rokoch 1936-1939 bol šéfredaktorom Slovenskej pravdy, ktorá sa pod jeho vedením stala najčítanejším slovenským denníkom s nákladom až 100 000 výtlačkov. Po vyhlásení slovenskej samostatnosti zastával viaceré významné funkcie, vrátane šéfa Úradu propagandy a ministra vnútra. Po vojne ho Národný súd odsúdil na 30 rokov, pričom vo väzení strávil rovnaký čas ako v politike. Po prepustení v roku 1968 sa vrátil k rodine a obnovil vzťahy s osobnosťami z minulosti, vrátane Jozefa Kútníka-Šmálova, s ktorým spolupracoval na preklade Žalmov. Na podnet priateľov a príbuzných začal písať svoje spomienky, ktoré sú cenným príspevkom k poznaniu slovenskej politiky prvej polovice 20. storočia. Výber z jeho memoárov, pripravený Františkom Vnukom a Karolom Kubíkom, zachytáva jeho dramatické zážitky, skúsenosti a postrehy.

Popis: Tato kniha umožňuje podle čar a znaků na ruce přesně určit a rozpoznat skryté nebo již projevené nemoci a neduhy a včas zjistit jaké problémy mohou nastat v budoucnu.