Afonso Cruz Boeken

A richly imaginative novel inspired by the true story of Oscar Kokoschka and his life-sized doll - Winner of the European Prize for Literature

Depois de ter recebido o prémio Maria Rosa Colaço 2009 para Literatura Juvenil com Os Livros Que Devoraram o Meu Pai, também publicado pela Caminho, Afonso Cruz traz-nos as observações de uma criança atenta ao mundo, às suas contradições e opostos, combinando ironia e argúcia com um talento narrativo que passa igualmente pela sua ilustração.

Wielka i wspaniała powieść, kt�ra rozwija się w cudowny dywan życia, utkany z wł�czki i kolor�w, kt�re znajdujemy, gubimy i mamy nadzieję ponownie odnaleźć.Moja mama, panie Elahi, zadawała sobie pytanie, dokąd odchodzą parasolki. Zawsze, gdy wychodziła z domu, gubiła parasolkę. A przez całe życie nie znalazła ani jednej. Dokąd to mogą odchodzić parasolki?Tłem tej powieści o zniewalającym wręcz uroku jest Orient ? ze wszystkim, co ma w sobie magicznego, innego i przewrotnego. R�wnie niezwykli są zaludniający ją bohaterowie, a wśr�d nich człowiek, kt�ry pragnie być niewidzialny, dziecko, kt�re chciałoby latać jak samolot, kobieta pragnąca wyjść za mężczyznę o niebieskich oczach, niemy poeta dłońmi wyczarowujący wiersze, zakochany Hindus i chłopiec, kt�ry w ustach ma cały wszechświat.

„Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom.“ Afonso Cruz rozohráva túto tézu vychádzajúcu z prvej vety románu Anna Kareninová, jedného z najslávnejších diel svetovej literatúry, vo svojej próze o hľadaní šťastia a lásky a unáša čitateľov do ďalekej Kočinčíny. Román je reflexiou o ľudských rozdieloch, vzdialenosti medzi nami a o subjektívnom, často neopodstatnenom strachu zo všetkého cudzieho. Je to kniha o hraniciach – geografických, ale aj mentálnych, o múroch, ktoré si okolo seba staviame a ktoré nám často bránia naplno žiť, a tak sa naša existencia obmedzuje len na prežívanie.

Afonso Cruz počul svojich starých rodičov často rozprávať o tom, ako cez druhú svetovú vojnu skrývali vo svojom dome slovenského maliara židovského pôvodu, Ivana Sorsa. Spával pod kuchynským drezom za naukladanými polenami. Na autora rozprávanie starých rodičov natoľko zapôsobilo, že sa rozhodol napísať o tom knihu. Celá autorova rodina sa pokladala za revolucionárov, preto podobný čin bol pre nich úplne samozrejmý. Cruz vychádza zo skutočných spomienok svojich predkov a uvádza príbehy, ktoré sa v tom čase aj odohrali. O maliarovi Ivanovi Sorsovi vedel len toľko, že sa narodil v Bratislave 23. novembra 1985 a v roku 1929 ilustroval knihu o náboženskej tolerancii. V tom čase žil v USA, teda išlo o americkú publikáciu. Autor hovorí: Neviem, prečo sa vrátil do Bratislavy alebo Európy, ale v roku 1940 žil v dome mojich starých rodičov a spával pod kuchynským drezom.

V knize Květiny se jako puzzle skládá nevšední příběh přátelství dvou mužů: pan Ulme přišel ztrátou paměti po aneuryzmatu o vzpomínky z minulosti a kvůli degenerativní chorobě nemá ani budoucnost. Přesto životní moudrostí a citlivostí vyburcuje z letargie svého sebestředného souseda novináře (vypravěče), jenž díky rozhodnutí vrátit Ulmovi jeho minulost najde sám sebe. Při pátrání narazí na řadu poutavých životních příběhů jako je osud Ulmovy první lásky Margaridy Floresové s její zkušeností umělkyně v období diktatury i porevolučním. Květiny jsou knihou závažných témat i svěžího humoru.

Vivaldo Bonfim é um escriturário entediado que leva romances e novelas para a repartição de finanças onde está empregado. Um dia, enquanto finge trabalhar, perde-se na leitura e desaparece deste mundo.Esta é a sua verdadeira história - contada na primeira pessoa pelo filho, Elias Bonfim, que irá à procura do seu pai, percorrendo clássicos da literatura cheios de assassinos, paixões devastadoras, feras e outros perigos feitos de letras.

Este volume da Enciclopédia da Estória Universal, entre várias citações, curiosidades, mitos e anedotas orientais, inclui ainda entradas sobre monges que vivem pendurados em enormes prateleiras de livros e que nunca tocam no chão; diz-nos que Alice no País das Maravilhas nasceu de uma enxaqueca; conta a história do sultão Osman III, que abominava música e mulheres; e narra episódios da vida de Umit Arslan, o governador otomano que tinha fama de comer leões. Num tom, por vezes solene, outras irónico, mas sempre lúdico, esta enciclopédia revela-nos toda a História que a História esqueceu ou ignorou.