Magda Takáčová Boeken

De Nobelprijswinnaar Solzjenitsyn schreef zijn boeken voor een groot publiek. Hij werd op slag een beroemd en populair schrijver. Het centrale thema van dit meeslepende relaas is de ziekte en zijn invloed op de mensen: hun eigenlijke kracht en zwakte worden duidelijk als ze een onbarmhartige ziekte onder ogen moeten zien. De schrijver ziet hierin een overeenkomst met de maatschappij. Talrijke personen bevolken deze roman, zoals mannelijke en vrouwelijke artsen, patiënten, werksters en bezoekers. Gefascineerd zal de lezer deze soms alledaagse, soms boeiende mensen volgen tijdens hun verblijf in het provinciale ziekenhuis. De schrijver, wiens werken in Rusland verboden zijn, is in de eerste plaats een verteller, die zich intens met mensen bezighoudt. Verder staat het de lezer vrij zich een oordeel te vormen over de talrijke opgeworpen vragen. Als nog eens aangetoond moest worden, dat de roman voortleeft, ligt in dit boek het bewijs.

One hot spring, the devil arrives in Moscow, Accompanied by a retinue that includes a beautiful naked witch and an immense talking black cat with a fondness of chess and vodka. The visitors quickly wreak havoc in a city that refuses to believe in either God or Satan. But they also bring peace to two unhappy Muscovites: one is the master, a writer pilloried for daring to write a novel about Christ and Pontius Pilate; the other is Margairta, who loves the Master so deeply that she is willing to go to hell for him. What ensues is a novel of inexhaustible energy, humor, and philisophical depth, a work whose nuances emerge for the first time in Hugh Aplin's English version.

Variously interpreted as an ironic Robinson Crusoe story, a philosophical parable of human isolation and as dystopian fiction, The Wall is at once a simple survival story and a disturbing meditation on twentieth-century history.

Historický dobrodružný román - odohráva sa v exotickom Oriente, hlavnou témou je láska dvoch mladých ľudí - večný tulák a šibal Nasreddin, ktorý je symbolom boja za spravodlivosť sa zamiluje do prekrásnej Guldžan... 1. slovenské vydanie.

In Anderschs drittem, 1967 erschienenen Roman schickt Chefredakteur Keir Horne seinen Korrespondenten, den deutsch-jüdischen Emigranten George Efraim, nach Berlin mit dem offiziellen Auftrag, über die Kuba-Krise zu berichten, und der privaten Bitte, nach seiner Tochter Esther Bloch zu forschen, die 1938 verschwunden ist. Efraims Reise wird zur Reise in die eigene Vergangenheit, seine Reportage über die politische Krise zum persönlichen Erfahrungsbericht über eine Identitätskrise.

Ústrednou témou oboch noviel alebo „minirománov" Klietka a Strelnica je hľadanie odpovede na najzložitejšie otázky ľudského bytia. Názov románov je v oboch prípadoch symbolický — Klietka je nielen skutočná klietka, do ktorej uväznia známeho architekta Berza, ale aj symbol egoizmu. Ešte väčší významový dosah má názov druhého románu — Strelnica. Je to miesto, na ktorom vojaci v zálohe cvičia cez manévre, a aj modifikácia štadiónu. V Klietke, ktorá má pomerne napínavý, takmer detektívny dej, môžeme badať dve výrazne od seba oddelené časti. V prvej nečakane a záhadne zmizne architekt Edmund Berz, v druhej časti uväznený Berz za krajne vypätých podmienok bojuje o holý život v klietke s hrubými mrežami, do ktorej ho z pomsty či zo žiarlivosti uvrhol zlodej áut Dindan. Aj v druhej novele Strelnica, ktorej rámec tvoria manévre, sú ľudia vytrhnutí z automatizmu každodenného života a dostávajú sa do situácií, ktoré vyžadujú vypätie všetkých duševných i telesných síl. Táto atmosféra zákonite vedie k tomu, že sa človek hlbšie zamýšľa nad svojím doterajším životom, ako to robí hlavná postava, športový novinár Kokzar, ktorý tu spomína nielen na čistý a vzrušujúci príbeh svojej lásky, ale prehodnocuje aj svoj život. Preklad: Viera Mikulášová-Škridľová (Klietka) a Magda Takáčová (Strelnica). Preložené z ruského prekladu (Kletka a Poligon) lotyšských originálov Būris (1972) a Poligons (1977).

Román význačného sovětského spisovatele je analýzou pocitů ruských emigrantských ztroskotanců (r. 1919-1920), chmurný příběh lidí zradivších svou rodnou zem. (Román vyšel naposled u nás po válce pod názvem "Černé zlato".)