Bengt Danielsson Boeken
Bengt Danielsson was een antropoloog en lid van de Kon-Tiki-expeditie die zich op Polynesië vestigde en een van 's werelds meest vooraanstaande kenners van de regio werd. Zijn werk onderzocht het leven, de cultuur en de uitdagingen van Polynesië, vaak met een kritische blik op het kolonialisme en de impact van nucleaire tests. Danielsson werd niet alleen beroemd om zijn academische bijdragen, maar ook om zijn pleidooi voor Polynesisiche rechten en cultureel behoud.
Autor v cestopise o Austrálii vypráví o své 30.000 kilometrů dlouhé cestě vnitrozemím tohoto kontinentu, o historii jeho objevení, o prvních evropských přistěhovalcích i o dnešním moderním životě v metropolích.
Známy švédsky cestovateľ sa v tomto cestopise znovu vracia na ostrov Raroiu, pri ktorom kedysi s ostatnými účastníkmi Heyerdahlovej výpravy na plti Kon-Tiki stroskotal; prežíva tu celý rok so svojou ženou a študuje život domorodých obyvateľov.
Oceánické období je pozpochyby v životě Paula Gauguina nejdůležitější. Mezeru historiků v jeho pobytu v Polynésii vyplňuje dílo B.Danielssona, jehož hlavní zásluhou je podrobná rekonstrukce Gauguinových oceánických let až do jeho smrti.
Markézy objavili Španieli v 16. storočí a svoj objav utajili tak dokonale, že na nich takmer sami zabudli. Zato Markézania nezabudli na krvavé metódy pri zaberaní ostrovov. V 18. storočí boli ostrovy vlastne znovu objavené a domorodci sa znovu dostali do styku s civilizáciou, tentokrát vo forme misionárov, alkoholu a pohlavných chorôb. Civilizácia im nepriniesla šťastie ani spokojnosť, skôr ich fyzicky zničila. Markézy sú dodnes "zabudnutými ostrovmi" a tým cennejší je Danielssonov cestopis, prinášajúci zaujímavé a zároveň ojedinelé informácie z tohto strateného kúta sveta.
Objavy nevídaných a krásnych polynézskych ostrovov v minulých storočiach vzbudili záujem cestovateľov a moreplavcov, najmä najznámejší a najobľúbenejší z nich ostrov Tahiti. Okrem zaujímavých plodín objavili moreplavci v Polynézii chlebovník, ktorý chceli západoindickí plantážnici v Karibskom mori zaviesť aj na svojich plantážach, aby tou lacnou a ľahko dorábateľnou plodinou živili černošských otrokov. Za týmto účelom vyslal anglický kráľ do Polynézie loď Bounty pod velením kapitána Bligha, ktorý po dlhšom pobyte na Tahiti zhromaždil potrebný počet chlebovníkových sadeníc. Na spiatočnej ceste sa však posádka, vedená prvým dôstojníkom Fletcherom Christianom vzbúrila, kapitána s jeho vernými vysadila do záchranného člna a vzbúrenci sa vrátili do Polynézie. Nasledujú kapitoly o dobrodružnej ceste kapitána a jeho ľudí na záchrannom člne do Anglicka, o putovaní vzbúrencov po Polynézii... 65-090-65
