Franka und ihre Familie aus Freiburg im Breisgau reisen mit dem Wohnmobil nach Sardinien. Kaum auf der Insel angekommen, muss ihr Wohnmobil abgeschleppt werden und die fünfköpfige Familie samt Großmutter steht plötzlich ohne Dach über dem Kopf da. Was nun? Eine wahre und amüsante Geschichte für Groß und Klein erzählt aus der Perspektive des siebenjährigen Georg.
Kniha rozpráva príbeh niekoľkých generácií autorkiných predkov, ako ich zachytila z rozprávania svojho otca Františka Milčeviča a súvisiaceho štúdia archívnych dokumentov, či osobného pátrania na miestach, kde členovia rodiny zanechali svoje stopy. Prvým článkom večne putujúcej rodiny v našom priestore je Martin Atzberger, ktorý pred vyše 200 rokmi utiekol z Berlína pred Napoleonom do Haliče, aby sa zakrátko usadil na Podkarpatskej Rusi, odkiaľ sa jedna vetva jeho potomstva dostala na Slovensko, pričom kruh sa uzatvára, keď autorka, Prešovčanka, emigruje pred komunizmom na Západ. Osudy siedmich generácií sú opísané plasticky jednak v osobnej rovine, avšak vždy aj na pozadí slovenských i európskych dejín. Autorka tak vzdáva poctu svojim predkom, no najmä milovanému otcovi, a umožňuje širokej rodine vrátane vlastných troch detí, poznať svoje korene a zamyslieť sa nad príbehmi, na ktorých stojí ich život, ale aj nad zmyslom svojej vlastnej existencie. V predhovore píše: Deti majú nárok na svoju minulosť, na poznanie svojich predkov: rodičov, starých rodičov, prastarých rodičov..., na ich pôvod a vlastnosti, krajinu i kultúru, lebo sú jej nositeľmi a súčasne aj prenášajú gény ďalej, na ďalšie generácie. Z predkov deti čerpajú a svojim potomkom odovzdávajú. Súčasne berú i dávajú. Ich predkovia sú im prameňom poznávania samých seba, svojich životných cieľov, schopností i svojich hraníc. Ich potomkovia sú ich pokračovateľmi v dobrom a korektormi v zlom. Sú ohnivkom v reťazi generácií...
Autorka, rodáčka z Prešova, počas 36 rokov života v Rakúsku stretla mnohých cudzincov a ako emigrantku ju oslovili príbehy prisťahovalcov z Orientu, ktorí prišli často s prázdnymi rukami, no priniesli so sebou svoje tradičné zvyky a životné hodnoty. Bližšie spoznanie sa s viacerými z nich v nej vzbudilo hlbokú sympatiu k ich kultúre. Často dramatické ľudské osudy, ktoré jej vyrozprávali, sa stali podkladom k napísaniu siedmich poviedok plasticky zachytávajúcich život migrantov v starej i novej domovine so všetkým čo prináša odchod zväčša z neľahkých podmienok a potom komplikovaný proces prispôsobovania sa novému prostrediu. Dejovú pestrosť rozprávania podčiarkuje rôzny národný pôvod protagonistov poviedok - albánsky, turecký, aramejský, iracký, libanonský, perzský a sýrsky. Do textov autorka vkomponovala tiež vlastné úvahy o problematike migrácie. Knižka sa tak stala príťažlivým i obohacujúcim čítaním na voľné chvíle. Milé ilustrácie Natalie Sokolovovej, autorkinej dávnej ruskej priateľky, dotvárajú celkovo príjemný dojem z kvalitne spracovanej knihy.
Heidnische und frühchristliche georgische Geschichte bis zum 7. Jahrhundert
Das Buch untersucht die Geschichte Georgiens im Hinblick auf die wechselseitigen Einflüsse durch die griechische, römische, persische, armenische, syrische und mesopotamische Welt. Georgien war in der heidnischen sowie in der frühchristlichen Zeit bis zur Eroberung durch die Araber im 7. Jahrhundert ein fester Bestandteil des damaligen großen Orbits und Objekt der Machtkämpfe zwischen dem Römischen und dem Persischen Reich. Die Autorin betrachtet diese Zusammenhänge insbesondere bei der Differenzierung zwischen Westgeorgien (Kolchis) und Ostgeorgien (Iberien). Die Untersuchung führt verschiedene wissenschaftliche Ergebnisse aus Ost und West nach der Grenzöffnung in Europa zusammen.
V cestopisnej knihe s autobiografickými črtami sa autorka, Slovenka žijúca 30 rokov v Rakúsku, delí s nami o zážitky zo svojich dobrodružných ciest, ktoré sú popretkávané nielen zaujímavosťami z histórie i kultúr, ale aj úvahami o svete, identite, o deťoch, o výchove, o láske, o vzťahoch rodičov a detí, o ľudských hodnotách i o vlastnom neľahkom a často veľmi komplikovanom, no nesmierne zaujímavom živote ženy-matky. Kuriózne je, že autorka väčšinu ciest podnikla autostopom – sama i s tromi deťmi – od Atlantiku po Kaukaz, od Škandinávie po Gibraltár. Bolo to cestovanie na vlastnú päsť, naverímboha – bez máp a bez sprievodcov, bez akýchkoľvek zábezpiek a poistení, iba s jedným malým ruksakom. Nadobudlo však dimenzie prekračujúce bežné spoznávanie cudzích krajín: adrenalín, kliesnenie si nevychodených chodníčkov, prekonávanie predsudkov, rozširovanie vlastných horizontov či spoznávanie samého seba.
V zbierke básní autorka odhaľuje svet svojich najdôvernejších pocitov, odrážajúcich najmä zložitosť partnerského vzťahu. Vedomá si mnohých svojich závažných životných chýb a omylov, hľadá pravdu o sebe, o iných a o svete, a snaží sa ísť cestou lásky a odpustenia. „Po básnickej stránke možno udeliť autorke plné absolutórium, a to hlavne za to, ako prirodzene si počínala na zradne pohyblivej pôde citov a lásky marív. Báseň jej slúži ako nástroj vivisekcie a očisty, o čom podala na viacerých miestach výrazné svedectvo. V jej veršoch pulzuje skutočná verva. Domáhanie sa opravdivosti. Neľútostné sebaspytovanie. A krásne vzdorovanie – zvodom prázdna, ľahostajnosti, zmaru,“ uvádza sa v doslove.
Priekopnícka kniha otvára slovenskej verejnosti bránu k najstarším gruzínskym (a sčasti i arménskym) dejinám. Tieto prvé kresťanské štáty sveta, napriek vplyvu či nadvláde Rímskej ríše a Perzskej ríše, si uchovali svoju jedinečnosť. Zo stáročného lavírovania a duchovných zápasov medzi uctievaním ohňa, zoroastrijzmom, miafyzitistickým a diafyzitistickým kresťanstvom, arabským a perzským islamom, napokon aj ruským vplyvom či sovietskym ateizmom, vyšli dnešní Arméni a Gruzínci ako apoštolskí a ortodoxní kresťania. Pre toto všetko je ich história osobitne zaujímavá, pútavá, ba strhujúca. Je orientálna i európska, pohanská i kresťanská, no pre nás Stredoeurópanov do veľkej miery neznáma.
