Miroslav Tížik Boeken

Súbor štúdií: Nová religiozita v pluralizovanej spoločnosti, Psychologické aspekty náboženského fundamentalizmu, Náboženská konverzia - cesta k novej religiozite, Nové náboženské hnutia a "brainwashing", Polyteizmus a modloslužba pohanstva dnešného západného sveta, Nová religiozita na Slovensku ako jeden z faktorov postmodernizmu, Spoločenské a právne postavenie nových náboženských hnutí.

Kniha obsahuje deväť autorských štúdií, zameraných na reflexiu využitia kritickej teórie J. Habermasa pri špecifických témach alebo v kontexte slovenskej či stredoeurópskych spoločností. Kniha je uvedená prekladom viedenskej prednášky J. Habermasa z roku 2006 o verejnej úlohe intelek­tuála. Medzi štúdiami sa nachádzajú reflexie Georga Lohmanna o Habermasovej teórii ľudských práv, teoretická štúdia Igora Hanzela o teórii konania a životného sveta, úvaha Josepha Grimm Feinberga o koncepte verejnosti, či štúdia Martina Muránskeho o kapitalizme a demokracii v čase krízy. Druhou tématickou časťou sú empiricky zameraná príspevky. Zuzana Kusá na príklade Slovenska poukazuje na rôzne podmienky rozvažujúcej (deliberatívnej) demokracie, Miroslav Tížik sa sústreďuje na príklad vzťahov verejnosti, náboženstva a štátu na Slovensku, Jan Dlask analyzuje literárne spory vo švédskojazyčnom prostredí vo Fínsku. Zuzana Révészová rozoberá súvislosti formovania európskej identity a Bohumil Búzik kriticky zhodnocuje Habermasove interpretácie revolúcií v roku 1989. Kniha je doplnená prehľadom prekladov kníh a štúdií do slovenského a českého jazyka. Cieľom knihy je tiež posilnenie teoretických základov výskumu vybraných problémov v slovenskej sociológii a skvalit­nenie teoretickej explanácie aktuálnych spoločenských otázok nie len na Slovensku.

Kniha sa zaoberá kritickou reflexiou možností využitia teórie Pierra Bourdieua pri skúmaní slovenskej spoločnosti a je rozdelená na štyri časti, pričom na záver obsahuje prehľadovú štúdiu o vplyve Bourdieua v Česku a na Slovensku. Úvod obsahuje reflexie teórie od Mareka Skovajsu a Nicolasa Maslowskeho. Druhá časť sa sústreďuje na sociológiu kultúry, pričom Dobrota Pucherová analyzuje mechanizmy literárnych cien, Martin Stanoev a Dušan Janák skúmajú subkultúry, Ivan Chorvát sa zaoberá životnými štýlmi a Joseph Grimm Feinberg konceptom ľudovosti a folklóru. Tretia časť sa zameriava na právo a symbolické systémy, pričom Miroslav Tížik skúma náboženstvo, Martin Vávra sociológiu práva a Barbora Vacková s Martinom Škopom rôznych aktérov v právnom poli. Štvrtá časť sa venuje reprodukciám v školskom systéme, pričom Zuzana Kusá poukazuje na integráciu detí z etnicky neslovenského prostredia a Simon Smith analyzuje protestné hnutia na vysokých školách vo Veľkej Británii, Francúzsku a Českej republike. Záver knihy obsahuje štúdiu Miroslava Dopitu o odkaze Pierra Bourdieua v českej a slovenskej sociológii od 60. rokov 20. storočia do roku 2013 a poznámku editora o prekladoch jeho termínov a názvov.

Kniha prvýkrát vo väčšom rozsahu predstavuje slovenským a českým čitateľom dielo významného sociológa 20. storočia Alfreda Schütza a prináša vôbec prvé preklady jeho textov. Prvú časť Schützove sociologické inšpirácie pre dnešok tvoria autorské príspevky, z ktorých tri úvodné (D. Alieva, I. Šrubař a I. Hanzel) sú viac zamerané na analýzu teoretického obsahu a potenciálu fenomenologickej sociológie a na jej prípadnú reflexiu vo vtedajšej a dnešnej sociológii. Ďalšie autorské štúdie (H. Kubátová, D. Alieva, D. Kostlán a M. Tížik) sa usilujú o aplikáciu Schützovej fenomenologickej koncepcie na skúmanie konkrétnych sociologických problémov. Spoločným znakom obidvoch typov autorských príspevkov je schopnosť prepájať teóriu s bežnými problémami súčasného života. Výber prekladov Schützových štúdií tvorí druhú časť publikácie Vybrané štúdie Alfreda Schütza. Štúdie Každodenná a vedecká interpretácia ľudského konania, Tvorba pojmov a teórií v sociálnych vedách a Problém transcendentálnej intersubjektivity u Husserla sú kľúčovými teoretickými a metodologickými textami fenomenologickej sociológie. Eseje Cudzinec, Navrátilec, Dobre informovaný občan a Don Quijote a problém reality tvoria čitateľsky najpríťažlivejšiu časť Schützovej tvorby, ktorá sa v posledných rokoch teší mimoriadnej vydavateľskej pozornosti. Vychází v koedici se Sociologickým ústavem SAV v Bratislavě. Vydání podpořilo Velvyslanectví USA v Bratislavě.

Kniha sa zameriava na rekonštrukciu existencie a zániku inštitucionálneho sociologického skúmania svetonázoru a náboženstva na Slovensku v období 1960-1990, spojeného s Ústavom vedeckého ateizmu SAV. Kriticky analyzuje charakter tohto vedeckého poľa počas štátneho socializmu a okolnosti vedúce k jeho zániku po zmene politického režimu v roku 1989. Zatiaľ čo prepojenie vedeckého pracoviska s politickou mocou bolo kľúčové pre jeho etablovanie, zmena politickej moci znamenala koniec tejto subdisciplíny bez kontinuity v nových podmienkach. Jadrom knihy sú biografické a expertné rozhovory s troma bývalými pracovníkmi Ústavu, každý z nich predstavuje odlišnú cestu k sociologickému a vedeckému skúmaniu náboženstva. Rozhovory odhaľujú rôzne predstavy o vede a sociológii a rôzne úlohy pri zakladaní inštitucionalizovanej sociológie náboženstva. Hoci ide o vedcov z dvoch generácií, v rámci inštitucionalizácie subdisciplíny sa dá hovoriť o troch generáciách. Rozhovory sú usporiadané tak, aby reflektovali postupnú inštitucionalizáciu sociológie náboženstva. Kritická analýza je doplnená prílohami, ktoré ilustrujú fungovanie disciplíny a obrazovými prílohami, ktoré zachytávajú prácu v tejto oblasti.

Kolektívna monografia Príliš ľudská tvár socializmu? je vhodným interdisciplinárnym príspevkom k problematike obrodného procesu. Prináša iný pohľad ako väčšinová monotematická literatúra o veľkých politických dejinách roku 1968.