Meir Shalev behoort tot de meest gevierde romanschrijvers van Israël, geroemd om een onderscheidende literaire stem die duikt in de complexiteit van de menselijke ervaring. Zijn verhalen kenmerken zich door een diepgaande verkenning van herinnering, identiteit en de blijvende band tussen verleden en heden. Shalev combineert meesterlijk poëtische lyriek met rauwe emotionele eerlijkheid, waardoor een boeiend weefsel van humor en tragedie ontstaat.
„V roku 1930 spáchali u nás v mošave samovraždu traja sedliaci. Tak to bolo zapísané do záznamov výboru mošavy a tak to stanovil aj anglický policajný seržant, ale všetci vedeli, že na život si siahli iba dvaja samovrahovia a ten tretí bol zavraždený." O sedemdesiat rokov neskôr Ruta Tabori, stredoškolská učiteľka Biblie, spomína na prvú vraždu v mošave, píše a rozpráva o histórii svojej rodiny, o svojom dedovi, manželovi, bratovi a synovi, ktorí sa vždy riadili inštinktmi a emóciami, o priateľstve medzi mužmi, o láske a zrade, no predovšetkým o pomste a odplate.
Román izraelského spisovateľa sa odohráva na území dnešného Izraela, no ešte pred jeho vznikom. Opisuje komunitu východoeurópskych emigrantov ako pionierov a ich život v novej krajine. Rozprávačom je Baruch, vnuk jedného zo zakladateľov dediny. Román ponúka očarujúce rozprávanie o neľahkých skúsenostiach židovských prvých osadníkov, napriek tomu je veľmi zábavný a vtipný. Modrý vrch bol preložený do mnohých jazykov a vyvolal zaslúžený ohlas na celom svete.
Nezvyčajný poeticko-tragický príbeh z tridsiatych rokov minulého storočia z malej dedinky v Palestíne, o chlapcovi menom Zajde a o jeho matke Judite, o priazeň ktorej sa uchádzajú traja muži.
Rozprávač Jair Mendelson, turistický sprievodca, ktorý sprevádza turistov po jeruzalemských pamiatkach, zájde aj na cintorín príslušníkov Palmachu, pozemnej armády ktorá bojovala počas izraelskej vojny za nezávislosť. Na cintoríne sa jeden osemdesiatročný Američan, niekdajší príslušník Palmachu, rozhovorí o akomsi chlapcovi, ktorý počas bitky o kláštor tesne pred smrťou vypustil poštového holuba za svojím dievčaťom do Tel Avivu. Nevieme, kto je tento chlapec, nevie to ani rozprávač Jair Mendelson, zatiaľ nevieme nič ani o tom dievčati... Košatý príbeh sa pred čitateľmi rozvíja, priberá ďalšie postavy a motívy a na konci zakročí aj smrť; akoby trest za to, že v živote nebolo všetko kóšer.
Autobiografický román, v ktorom nachádzame reálne miesta a reálnych ľudí. Ako prezrádza nadpis, hlavné postavy sú dve: autorova babka Toňa, ktorá pochádzala z Ukrajiny a v tretej aliji (prisťahovaleckej vlne) sa dostala do Palestíny, a obrovský americký vysávač, ktorý jej poslal z Ameriky švagor Ješajahu. Ten kedysi emigroval do Ameriky, kde „rozbehol biznis a zmenil si meno na Sam” - na rozdiel od svojho brata Aharona, ktorý „nikdy nezradil izraelskú zem, vysušoval močiare a vyorával prvé brázdy“. Preňho bol brat Ješajahu dvojnásobný zradca, lebo emigráciou zradil vlasť a nebol „sionista ani socialista“. Jeho pohoršenie vzrástlo, keď mu brat z Ameriky poslal doláre, lebo v Palestíne vládla veľká bieda. „Špinavé kapitalistické“ peniaze poslal naspäť. To zas urazilo a nahnevalo Ješajahua a vymyslel pomstu: bratovej žene Toni poslal obrovský vysávač, ktorý brat nemohol vrátiť, lebo jednak na odoslanie takého obrovského nákladu nemal peniaze a jednak Toňa bola posadnutá čistotou a novú zbraň privítala s otvoreným náručím. Je to ústredná metafora románu. Tonin boj, snaha zachovať všetko čisté, je márny. Nakoniec ju „zradí“ aj samotný vysávač: zistí totiž, že aj v samotnej najmocnejšej zbrani proti večnej špine, vo veľkom americkom vysávači, sa skrýva nazhromaždená špina, ba „dokonca z nej uniká“.
