Jozef Tancer Boeken

Kniha Rozviazané jazyky prináša spomínanie obyvateľov medzivojnovej Bratislavy na jazykové prostredie, v ktorom vyrastali. Aké jazyky používali bratislavské rodiny v domácnosti? Ako komunikovali obyvatelia mesta na verejnosti? Aké jazyky sa učili bratislavské deti v škole, v jazykových kurzoch či u súkromných učiteľov? Pätnásť rozhovorov s Bratislavčanmi predstavuje prierez pestrým jazykovým, etnickým a náboženským prostredím mesta. Nemci, Maďari, Slováci, Chorváti, Židia alebo jednoducho starí Prešporáci, či Bratislavčania, ročníky narodenia od roku 1916 do roku 1930, približujú množstvo konkrétnych každodenných situácií, v ktorých sa vytvárali priaznivé podmienky na rozvíjanie jazykových znalostí alebo naopak situácie, v ktorých sa jasne uprednostňoval jeden jazyk pred ostatnými. Ich spomienky ukazujú, že tzv. typická bratislavská viacjazyčnosť vôbec nebola taká samozrejmá, ako si dnes myslíme. A naopak: tá existujúca viacjazyčnosť mala omnoho viac podôb, než je známe. Rozhovory sú doplnené o autentické historické pramene – rodinné fotografie, osobné dokumenty, denníkové záznamy atď. Rozprávanie o jazykoch tak predstavuje špecifický pohľad na dejiny každodennej komunikácie a kultúry typicky stredoeurópskeho mesta.

Dieser Band untersucht die periodische Presse der Habsburgermonarchie und ihrer Nachfolgestaaten in den Jahren 1855 bis 1923 aus der Perspektive der medialen Selbstreferenzen. Durch komparatistisch angelegte Analysen von repräsentativen regionalen und überregionalen Blättern unterschiedlicher sprachlicher Provenienz werden wichtige Informationskanäle und Zirkulationslinien des zentraleuropäischen Kommunikationsraums nachgezeichnet. Die Erforschung von Bezügen der Zeitungen auf andere Periodika und Nachrichtenagenturen gewährt Aufschluss über eine Reihe von Faktoren wie beispielsweise Regionalität oder Internationalität der Berichterstattung in den einzelnen Phasen ihrer Entwicklung. Sie ermöglicht zugleich die Presselandschaft der Habsburgermonarchie und ihrer Nachfolgestaaten als ein journalistisch eng verflochtenes und dynamisches Netzwerk zu verstehen, das von einer traditionellen nationalen Geschichtsschreibung nicht zu erfassen ist.

Neviditeľné mesto je originálnym literárnovedne a kultúrnohistoricky orientovaným príspevkom na tému obraz mesta. Aký imidž mala Bratislava u zahraničných návštevníkov? Ako ju vnímali domáci obyvatelia? A čo to vôbec je "obraz mesta" ? Ako sa vytvára? Autor na tieto otázky odpovedá analýzami cestopisnej, topografickej a sprievodcovskej literatúry informujúcej o Prešporku/Bratislave od konca 18. storočia po rok 1945.