Básnická zbierka slovenského experimentálneho autora, ktorá kritickým a originálnym spôsobom poukazuje na aktuálny rozpor, ale aj prirodzenú symbiózu medzi okolitým digitálnym univerzom a vnútorným svetom senzitívneho jedinca.
Básnickým debutom mladého autora bola v roku 2004 Zem tajných obojživelníkov. Nová zbierka Vynález dúhy nadväzuje na túto prvotinu, a ako to býva v prípade talentovaných autorov, je zároveň čímsi viac. Zvláštnou a neošúchanou je už forma básní, ide vlastne o "básne v próze". Autorova invencia pôsobí osviežujúco, rovnako ako jeho typická irónia v kombinácii s jeho zmyslom pre lyriku. Ide však o lyriku novodobú, nezaťaženú "prevereným a ostrieľaným". Richard Kitta má nepochybne odvahu ísť si svojou cestou a vyjadriť sa v neskrotenej podobe. Slovná hra ešte pridáva tejto prirodzenosti a neprehlušuje posolstvá, ku ktorým autor poľahky smeruje. Dielo je prinajmenšom rovnako pútavé ako autorov debut. Stojí za to prečítať si túto zbierku.
Zem tajných obojživelníkov je básnická zbierka Richarda Kittu z roku 2004. Obsahuje 78 „básní v próze“. Predstavujú osobité reflexie mladého človeka, pozorujúceho okolitý svet a ľudí oscilujúcich medzi nebom a zemou. Práve túto obojživelnosť sa snaží autor zachytiť vo svojich voľných veršoch.
Umenie by mala byť úprimnosť Úprimnosť občas atakuje Umenie občas poteší Slová na úvod... Neviem že prichádza. Vlastne ju vôbec nezazriem, zjavi sa hlasivkami. "Videla som vašu fotografiu. Píšete." O niekoľko dní neskôr jej k narodeninám zverím dvadsaťtri bordových kvietkov boráka lekárskeho, prinášajúceho podľa Avicennu radosť a úľavu srdcu, čistiaceho krv, posilňujúceho nervovú sústavu. Pod krátkou rozopnutou bundou parížskej modrej, popredkávanej dlhými, striebristými štepmi svieti snehobiele priliehavé tričko. Z detailov záhybov okolo pevných, neveľkých pŕs sa dá poľahky vytušiť celé dokonalé dievčenské telo. Nijaké líčidlá, nijaký rúž, nič prederavené. Zrejme na sklonku jedného dňa, v mäkkom svetle vyrovnaného oka, objavila seba samu, niekoho, koho netreba zakrývať. Obyčajné, zdravé, rovné, tmavé vlasy, ani dlhé, ani krátke, vždy iné, podľa toho ako sa nakloní. Zároveň málinko okradnutá dospievaním, akoby sa jej podarilo obísť netrpezlivé roky postupného vývinu, nič vyslovene detské. Možno to bolo aj oblakom dymu, čmudila jednu za druhou. Videlo sa mi, že na mňa hľadí hodinu, než si v poloprázdnom hostinci zložila okuliare a odhalila jednu z najkrajších tvárí...