Jana Juhásová Boeken





Belasé Ó.
- 250bladzijden
- 9 uur lezen
V edícii Hľadanie súčasnosti vydalo SLC tretí titul (po P. Darovcovi: On, Pišťanek a T. Janecovej: Proti wetrysku. O prózach M. Kopcsaya). Monografia je venovaná básnikovi, prozaikovi a prekladateľovi Rudolfovi Jurolekovi. Podľa literárnej vedkyne Jany Juhásovej je Jurolekovou kľúčovou témou snaha neprehliadať rôznorodosť sveta a bohatstvo vnútorných pohybov, no zároveň ich na vyššej úrovni komplementarizovať do stavov harmónie. Básnikova tvorba upokojuje bez toho, aby obchádzala problémovosť bytia. Rudolf Jurolek predstavuje prírodný prúd slovenskej poézie s jemnými spirituálnymi akcentmi. Duchovnosť nachádza v krajine, ktorá putuje spolu s básnikom a má podiel na jeho myslení. Jej znakom je večná záhrada, raj. Pútnik krajinou a vo vyčírených zdrojoch jazyka opakovane hľadá stratenú nevinnosť. Monografia Jany Juhásovej otvára Jurolekov „dôverný priestor, plný svetla a vzduchu“, do ktorého sa dá vstúpiť a objavovať v ňom nielen okolitý svet, ale aj „vzdušnosť v našich telách, plnosť, belasé ó“. Belasé ó je psychický stav, ktorý umožňuje vyplavovať z tela rany, aby „vyvanuli do modrej a ružovej“. Po očiste sa stačí obzrieť a niekedy sa to podarí: uvidieť „domov neba a zeme“. Erik Groch, Jurolekov priateľ, povedal o básnikovi-rovesníkovi, že tvorí poéziu, cez ktorú sa prihovára svet. A dokáže to podľa neho preto, lebo svetu nezacláňa.
Slovníček z básničiek je netradičný bedeker básnických žánrov a umeleckých nástrojov, ktorými sa dá napísať báseň. Vďaka príkladom je názornou a zábavnou pomôckou pre žiakov a kurzy tvorivého písania, ale aj pre samoukov, pokúšajúcich sa poeticky zaznamenať svoj vnútorný svet. Forma spoluvytvára obsah – haiku je iné ako elégia, sonet či pieseň, ale všetky umožňujú stretnúť sa s krásou ukrytou v jazyku.
Litanická forma od avantgardy po súčasnosť
- 223bladzijden
- 8 uur lezen
Monografia je v aktuálnom slovenskom literárnovednom kontexte zriedkavou genologickou prácou. Autorka v nej ponúka kompetentnú charakteristiku kresťanských litánií a vyznačuje žánre, z ktorých vznikli. Básnické formy litánií charakterizuje vo svetovom (Baudelaire, Breton, Halas, Nezval, Ginsberg) a následne v domácom kontexte (nadrealisti, básnici katolíckej moderny, povojnová až súčasná slovenská lyrika). Relevantne i objavne sa vyslovuje k tvorbe radu básnikov i diferencovaných poetík.