Etty Hillesum Boeken

Brieven en dagboekfragmenten van de jonge joodse schrijfster (1914-1943), voorzien van toelichtingen van biografische, historische en literaire aard.

Het verstoorde leven, dagboek van Etty Hillesum, was toen het in 1981 voor het eerst verscheen, direct een sensatie. De overweldigende aandacht voor wat Hillesum in de jaren 1941 en 1942 schreef, gaf het boek vleugels. Kunstenaars, musici, scenarioschrijvers, en theatermakers lieten zich door haar werk inspireren. Het werd over de hele wereld vertaald en gelezen, en bracht een stroom reacties op gang die voortduurt tot op de dag van vandaag. Waarom? Etty Hillesum wordt herkend als een vrouw die het barbarendom het hoofd bood, zonder zelf in wanhoop en haat ten onder te gaan. Ten onder gaan dééd ze, op 30 november 1943, in Auschwitz. Maar de stem die klinkt uit haar dagboeken, de liefde, haar onverwoestbaar geloof in de menselijke mogelijkheden, haar intens beleden en beleefde vriendschappen, en haar intelligente en sensitieve geest hebben veertig, vijftig, zestig jaar later honderdduizenden lezers bereikt. Het is te danken aan Hillesums literaire begaafdheid dat haar dagboeken en brieven moeiteloos de tijden weten te doorstaan.

Een intelligente jonge joodse vrouw beschrijft de belangrijkste gebeurtenissen uit haar dagelijkse leven en de dingen waarmee ze bezig is, tussen 27 maart en 19 mei 1942.

Verslag van het begin van de Tweede Wereldoorlog, zoals de schrijfster dat onderging en verwerkte.

For the first time, Etty Hillesum's diary and letters appear together to give us the fullest possible portrait of this extraordinary woman in the midst of World War II. In the darkest years of Nazi occupation and genocide, Etty Hillesum remained a celebrant of life whose lucid intelligence, sympathy, and almost impossible gallantry were themselves a form of inner resistance. The adult counterpart to Anne Frank, Hillesum testifies to the possibility of awareness and compassion in the face of the most devastating challenge to one's humanity. She died at Auschwitz in 1943 at the age of twenty-nine.

The remarkable last letters of Etty Hillesum--unsurpassed in Holocaust literature (New York Times Book Review)--a companion to and completion of her diary An Interrupted Life, which caused a sensation here and abroad.

Pútavé čítanie Denníkov mladej holandskej Židovky Etty Hillesum (1914 – 1943) odhaľuje jej mimoriadny životný príbeh, neobyčajnú duchovnú skúsenosť, ktorá sa zrodila v hrôze holokaustu: zaznieva v nich bezhraničná dôvera v Boha, detská jednoduchosť a otvorenosť, úplná oddanosť a služba blížnym. Skúsenosť utrpenia uprostred pekla hitlerovského prenasledovania v Amsterdame a neskôr v koncentračnom tábore Westerbork v nej neprekrýva zmysel pre krásu života. Autorka Denníkov túžila stať sa spisovateľkou. Toto prianie sa jej paradoxne splnilo mnoho rokov po smrti. Jej dielo sa natrvalo zapísalo do európskej kultúry ako veľké svedectvo víťazstva postoja milosrdenstva a služby nad krutosťou a nenávisťou, ktorú hlásala a uplatňovala totalitná ideológia. Denníky sa stretli s veľkým záujmom takmer vo všetkých krajinách západnej Európy.

Výběr dopisů Etty Hillesum, které psala svým přátelům a rodině v letech 1941-1943 střídavě z Amsterdamu a z tábora ve Westerborku, dokládá, že její korespondence je mimořádná a liší se od dopisů lidí postižených stejným osudem. Odlišnost je ve stylu dopisů, jasné linii myšlenek i v neobvyklém vyjadřování. Etty psala část dopisů ze svého bytu v Amsterdamu do koncentračního tábora ve Westerborku. Měla tam přítele, kterému ve svých dopisech vyprávěla o životě v Amsterdamu. Druhá část jejích dopisů vznikala v táboře Westerborku a Etty je posílala přátelům do Amsterdamu a Deventeru. Tyto dopisy obsahují popisy hrůz a teroru, ale i všedního života a vnitřní statečnosti, kterou nacházela u svých spoluvězňů. Dopisy a deníky, které tato židovská dívka psala v době druhé světové války, byly přeloženy do mnoha jazyků. Od prvního vydání deníků v roce 1981 patří Etty Hillesum k nejznámějším nizozemským spisovatelům. Čtenáři jejích dopisů a deníků nejsou jen židé, ale i křesťané a lidé hledající nábožensko-etické principy, které jsou platné i v současné době.

Válečné zápisky mladé holandské Židovky se na západě setkaly s náležitým uznáním. Etty si navíc uvědomovala svůj literární talent - chtěla se v budoucnosti stát spisovatelkou. To přání se jí paradoxně splnilo mnoho let po smrti. Její dílo se trvale zapsalo do evropské kultury jako veliké svědectví vítězství postoje milosrdenství a služby nad krutostí a nenávistí hlásanou a uplatňovanou totalitární ideologií. Ettina kniha byla a je v rodném Holandsku i takřka ve všech zemích západní Evropy skutečným bestsellerem objevujícím se ve stále nových překladech a vydáních.