Peter Frankl Boeken

Román V mene krvi je ságou židovskej rodiny Schwarzovcov, ktorá na pozadí historických súvislostí v priebehu niekoľkých storočí zachytáva okamihy, ovplyvňujúce životy jej príslušníkov. Košatý príbeh je plný dramatických zvratov, nádejí a sklamaní, úspechov či pádov, šťastných i tragických osudov jednotlivých protagonistov od druhej polovice 17. storočia do medzivojnového obdobia 20. storočia v rámci stredoeurópskeho priestoru. Pod vplyvom okolností boli Schwarzovci z generácie na generáciu nútení hľadať miesto na pokojný život vždy v nových lokalitách vtedajšej monarchie, no odchody a úteky im riešenie nepriniesli. Rodinné putovanie sa uzavrelo až tam, kde pred dávnymi rokmi začalo: v Palestíne.

História židovskej komunity v Žiline od roku 1918 až po roky po druhej svetovej vojne.

Kniha Vražda v záhrade pani Bachratej je zbierkou rozprávok. Častý je názor, že rozprávky sú určené deťom. V skutočnosti sme nimi obklopení po celý život a niektorým ako dospelí aj veríme. Príklad: Zajtra bude lepšie. V týchto rozprávkách nám niekedy hrozia strašidlá. Zase príklad: O rok nastane koniec sveta. Na druhej strane nám môžu pomôcť rozprávkoví obri. Napríklad štátnik, bez ktorého by sme už určite neexistovali. I o takýchto rozprávkách je táto kniha. Nadsádzka, irónia alebo sarkazmus nie sú cieľom, ale prostriedkom na vyjadrenie zámeru. Ide o vymyslené príbehy z rôznych oblastí života. Zďaleka nie vždy vyhráva dobro nad zlom, slabší nad silnejším, chudoba nad bohatstvom. Pojmy človek, zviera, vec sú relatívne. Nie všetko, čo sa blyští, je zlato, zdanie klame a pravda môže byť úplne inde. Treba sa dívať i za oponu a niekedy nezaškodí pozrieť sa do zrkadla.

Bratia Franklovci sa vo svojej knihe zameriavajú na obdobie najväčšieho rozmachu židovskej komunity v meste, na roky 1918 – 1938. Na základe konkrétnych faktov dokumentujú, že Židia sa významne podieľali na spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom i športovom živote Žiliny. Čitateľ sa oboznámi s významnými rodinami a jednotlivcami, ale aj spríbehmi obyčajných ľudí, do osudov ktorých neskôr kruto zasiahol holokaust a povojnové udalosti. Aká bola Žilina a v nej židovská komunita v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju vtedy mladí Fried, Klein alebo Hecht považovali za pupok sveta, za najkrajšie mesto, keď ich svet ohraničovali Rajčianka, Dubeň, korzo, či prísny riaditeľ Šalgo v židovskej ľudovej škole? Židia boli integrálnou súčasťou Žiliny, významne sa podieľali na jej rozvoji, bolo to ich mesto, cítili sa v ňom doma, chceli v ňom žiť. V polovici tridsiatych rokov minulého storočia mala Žilina necelých 18000 obyvateľov, z toho okolo 2500 židov. Medzi nimi bolo množstvo lekárov, právnikov, obchodníkov, úspešných priemyselníkov. Menej sa vie o Židoch, ktorí sa do Žiliny prisťahovali z Haliče, Podkarpatskej Rusi či východného Slovenska. Tí totiž väčšinou patrili medzi chudobných, živili sa fyzickou prácou. Posmešne ich prezývali fiňáci alebo Fíni lebo Židia z východu: obyčajne hovorili iba v jidiš a keď sa ich opýtali odkiaľ sú, odpovedali napríklad fin Berehovo (z Berehova).

Voľné pokračovanie úspešnej publikácie Židia v Žiline vydanej v roku 2009. Obsahuje príbehy 28 židovských osobností a rodín, ktoré pôsobili, prípadne v Žiline vyrastali a ich osud bol spojený s mestom.

Kolektívne dielo je poslednou časťou voľnej trilógie o židovskej komunite v Žiline (predtým Židia v Žiline /2009/ a Židia v Žiline - Osobnosti /2018/). Kniha sa zaoberá židovskými pohrebnými zvykmi v meste a činnosťou spolku Chevra Kadiša. Podrobne popisuje cintorín komunity, objasňuje typológiu náhrobkov a nápisy na nich. Približuje aj ďalšie objekty na tomto mieste posledného odpočinku, históriu a deje tryzien, minulú a súčasnú starostlivosť o cintorín. V prílohe je zoznam všetkých pochovaných. Publikáciu doplňujú početné fotografie a ďalšie ilustrácie.

Peter Frankl (1947) je autorom viacerých publikácií so židovskou tematikou. V knihe Tikot židovských hodín alebo po holokauste k dnešku sa zaoberá históriou židovskej komunity v nemenovanom meste na Slovensku po druhej svetovej vojne. Zobrazuje neľahký návrat zvyšku jej členov domov a pokusy o obnovu obce. Obťažné je rozvažovanie či zostať v republike alebo emigrovať do Palestíny a ďalších krajín. Nasledujú represie v 50. rokoch minulého storočia. Po krátkom nádychu v období Pražskej jari sa skrutky opäť uťahujú. November 1989 otvára nové možnosti. Aj keď židov v meste takmer už niet, nádej predsa neumiera. Pozoruhodnosťou knihy sú ilustrácie od Miroslava Cipára a Stana Lajdu.

To, čo budete čítať na nasledujúcich stránkach tejto knihy, je vlastný pohľad autora na antisemitizmus, s ktorým sa stretával v danom čase a ktorý chápal, či vlastne nechápal svojou citlivou dušou. Iný by zdvihol päsť, málokto by len mávol rukou. Aj keď každý z nás je iný a reaguje po svojom, každého raní krivda a neprávosť.