Štefan Jusko Boeken

Cieľom monografie je poukázať na problém interpretácie sokratovskej otázky, čo ovplyvňuje aj prístup k dejinám filozofie, najmä k Sokratovi a Platónovi. Patočka a Nietzsche ukazujú, že sokratovskú otázku je možné uchopiť rôzne. Patočka aktualizuje Sokratovu otázku pre súčasnosť a interpretuje ju ako starostlivosť o dušu a jej dobro, pričom dobro neodvodzuje z niečoho pozitívneho, ale z celku sveta, ktorý je možné vymedziť iba negatívne. Pre Patočku je táto sféra negativity pozitívna, pretože transcendencia k nej pozdvihuje človeka k celkovému zmyslu a morálnemu rozvoju. Dobro, teda požiadavka na vzmach od sveta vecí k celku, je preň programom, ktorý Sokrates formuloval svojím vediacim nevedením. Druhá časť sa zaoberá Nietzscheho koncepciou, ktorá vychádza z ne-jednoty ľudskej existencie, založenej na situačnom zmysle. Nietzsche tvrdí, že v každej situácii existujú dve opačné hľadiská, ktoré sú si rovnocenné a vzájomne podmienené. Dobro a zlo sa v tejto rovine prelínajú, pričom imorálnosť umožňuje vytvárať zmysel mimo protikladov. Záver práce je otvorený, keďže pre obe koncepcie neexistuje spoločný menovateľ, čím sokratovská otázka zostáva vážnym filozofickým problémom aj dnes.