Blaise Arminjon Boeken

Akademický maliar Stano Dusík (6. jún 1946, Boleráz – 6. december 2019, Florencia) sa svojím dielom zapísal do dejín slovenského, ale aj európskeho a svetového umenia. Osobitnou tvorivou inšpiráciou sa mu stalo Turínske plátno (Sindone). Na ňom zobrazený odtlačok tváre Ježiša Krista výtvarne stvárnil v mnohých variáciách. Svoju reflexiu tejto jedinečnej pamiatky premietol aj do série meditatívnych esejí, ktoré v roku 1987 ocenili v talianskej literárnej súťaži. Prostredníctvom tejto knihy sa po prvýkrát dostávajú k slovenskému čitateľovi spoločne s výberom reprodukcií jeho sindologických obrazov. Spojenie výtvarnej a literárnej autorskej výpovede Stana Dusíka tak ponúka nevšedný umelecký a duchovný zážitok.

Na Slovensku je raritou, že k takej kratučkej knihe Starého zákona akou je Pieseň piesní, vychádza taký rozsiahly komentár. Jeho vnímavý čitateľ sa pristihne zasiahnutý výnimočnosťou tejto knihy viackrát. Ponajprv užasne nad tým, že v texte Piesne piesní sa ani raz nevyskytuje slovo Boh. Ďalej nad hĺbkou a šírkou, ktorou ho autor doslova obklopí pri vysvetľovaní nádherných, neraz odvážnych obrazov. Jedinečná poézia Veľpiesne ich používa neúrekom. Bude žasnúť nad tým, aký nesmierne živý súvis je medzi vzťahom Boha k vyvolenému národu, k Cirkvi a k jeho obrazu - človeku. Prežije neopakovateľné chvíle duchovnej radosti - nebojme sa povedať až mystickej -, ak sa mu podarí - ako milej z Veľpiesne - aspoň na chvíľu sa vložiť do objatia milujúceho Boha. Pieseň piesní hovorí o otvorenom náručí Božej lásky v každom verši.