Publikácia o vydavateľskom živote v osemnástom storočí. Interdisciplinárny kultúrno-historický prístup vedúci k zamysleniu sa o skutočnej, demytologizovanej úlohe typografickej kultúry v civilizácii.
Monografia ponúka tri relatívne autonómne štúdie, ktorých prienikovým bodom je vydavateľská iniciatíva a aktivita Mateja Bela, Jána Michala Landerera, a konkurenčné vzťahy vydavateľov. Celou "trilógiou" sa tiahnu otázky slobody prejavu, čitateľského potenciálu typografického média, presadzovania stereotypov a formovania "masových" žánrov.
Polyhistor, evanjelický teológ, pedagóg a geograf Matej Bel z Očovej (1684 -1749) „veľká ozdoba Uhorska“, patrí k neprehliadnuteľným osobnostiam Európy. Monografia obohacuje históriu o výsek z tzv. empatických dejín. Skladá sa z dvoch častí. Na jednej strane predstavuje Bela ako vydavateľa vspleti vzťahov, do ktorých vstúpil ako vedec a organizátor vedeckého života. Odhaľuje zákulisie pôsobenia médií v období jeho života a stratégií jeho aktérov. Na druhej strane prináša preklad autentického textu sprítomňujúceho jeho myšlienky a úsilia. Zároveň vedie čitateľa k téme prekladu ako jazykovedného a kultúrno-historického javu. Kniha je prvým výstupom edície Pečate.
Revolučné desaťročie na konci 18. storočia umožňuje vnímať, ako sa šírili netolerované myšlienky v atmosfére represie a strachu, ktorá prišla po ére jozefínskej „slobody“. Autorka pracuje s predstavou utajených komunikačných sietí formujúcich sa ako kompenzácia zákazu a tlaku. Ukazuje, ako obdobie spoločenského a politického zlomuživilo presvedčenie o toxicite myšlienok, presvedčenie o spoločenskej nákaze prameniacej z textu. Takúto interpretáciu umožnil široký výskum rôznorodých prameňov – od cenzorských stanovísk cez súkromnú korešpondenciu po rukopisné pamflety. Nastavený uhol pohľadu stiera hranicu medzi minulým a prítomným a dostáva do popredia nadčasové mediálne javy, zreteľné na pozadí napätia v epoche, ktorá „zrodila občana“. Vyvoláva úvahy o tom, kde sú hranice slobody slova a aké myšlienky sú pre spoločnosť naozaj nebezpečné...
Ján Michal Landerer (1726–1795), jeden z najvýznamnejších tlačiarov a nakladateľov 18. storočia, pôsobil v Bratislave, kde ako člen kníhtlačiarskej rodiny získal občianstvo. Bol ambiciózny, vytrvalý a kvalita jeho tlače bola priam bezkonkurenčná, na základe čoho sa z neho stal popredný tlačiar strednej Európy. Cesta ku každému veľkému úspechu je ale dláždená mnohými bojmi a úskaliami, ktorým sa nevyhol ani on sám. Nahliadnutie do práce tohto vydavateľa, podnikateľa a člena mestskej rady, ponúka viaceré pohľady na dobu, v ktorej nebolo jednoduché sa presadiť, zápasiť s cenzúrou, médiami a vtedajšou tlačiarenskou konkurenciou. Keď sa však ako čitatelia vydáme po jeho stopách, zistíme, že dejiny kníhtlačiarstva nie sú iba spleťou mien, dátumov a dôležitých sobášov vdov po tlačiaroch. Potvrdí nám, že čas je relatívny a kultúrne premeny spred vyše dvoch storočí, majú ešte stále veľké presahy do našej súčasnosti.