Attila József Boeken

Band 4 der Weißen Reihe der edition sonblom, Münster, ausgewählte Gedichte von Attila József mit Radierungen von Daniela Schlüter

Podnetom pre uverejnenie prvých prekladov bání Attilu Józsefa na stránkach slovenských periodík sa stala až správa o jeho tragickej smrti. Maďarský básnik, premožený biedou a duševnou chorobou, sotva tridsaťročný sa 3. decembra 1937 vrhol pod kolesá nákladného vlaku. Mal vtedy za sebou už sedem básnických zbierok a jeho tvorbe sa po rokoch zaznávania začalo dostávať primeraného uznania. (...) Začiatkom tridsiatych rokov začínali poznávať a uznávať jeho dielo aj tí slovenskí spisovatelia, ktorí sa dostávali do kontaktu s maďarskými autormi počas svojich návštiev v Maďarsku. (...) Prekladateľská prax E. B. Lukáča, obsahové a formálne modifikácie v jeho prebásneniach môžu vyvolávať určité námietky a výhrady. Nemožno mu však odoprieť prvenstvo v propagácii diela Attilu Józsefa v Československu. Začiatkom štyridsiatych rokov začal prekladať z lyriky Attilu Józsefa aj Valentín Beniak. V roku 1940 uverejnil v Eláne krátko za sebou Veľkomestá (A nagy városokat), Siedmy (A hetedik) a S čistým srdcom (Tiszta szívvel). (...) Poéziu Attilu Józsefa sa pred slovenským čitateľom zaskvela v plnosti svojho ideového bohatstva, tematickej mnohostrannosti a umeleckej pôsobivosti až začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia. Zaslúžil sa o to rozsiahly výber, ktorý v preklade Jána Smreka vyšiel roku 1952 pod názvom Nie ja volám...