Josef Bžoch Boeken

Zbierka kritík a esejí publikovaných v rokoch 2006 - 2010.

Pamäte Giacoma Casanovu, prvý zväzok. Obsahuje tri časti: Tri panny; Grécka otrokyňa; Zvedená grófka V troch dieloch prvého zväzku Pamätí, kteoré slovenským čitatelom předkládáme ako reedíciu, nás auto oboznamuje s prvými krokmi v svojom živote, s detsvom, štúdiom, s radosťami a ťažkosťami v cirkevnej a vojenske službe. Jadrom celého rozprávania je však citovový, či skor lúbostný život, najrozličnejšie dobrodužstvá s mladými dievčatami i so skúsenými ženami: Casanova svoje erotické zážitky nijako necenzuruje a neuhládza, je dosledný vo svoje zásade nielen dosiahnuť čo najväčšie rozkoše, ale o nich aj otvorene písať. Pokial ide o ženy, neraz vela riskuje a vydáva sa napospas všetkým nebezpečnstvám.

As close to a definitive biography as we are likely to get, this is a new, unromanticized study of one of the most perennially popular composers of all time. The author demythologizes Mozart, revealing him as a flawed and puzzling human being but a matchless artist.

Kritické reflexie o aktuálnej knižnej produkcii na Slovensku v poslednom desaťročí minulého storočia, vnímavé hodnotenia stavu literatúry a kultúry.

Predstavujeme Vám západonemeckého Švejka. Hoci — stop! Nie Švejka! Pre Martina Bispamcka by to bolo príliš čestné zrovnanie a Švejk by sa právom mohol cítiť smrtelne urazený, keby sme ho chceli postaviť do jedného radu s týmto kreténom, príslušníkom západonemeckého Bundeswehru. Veď vlastne tito ľudia nemajú nič, ale zhola nič spoločného. Švejk, — naivný, ale zásadný odporca vojny, bojovník práve proti takým, akým je Martin Bispamcke, slávychtivým, tupým, ješitným, nemysliacim žoldnierom, ktorí už v c. k. ríši šli a na Západe idú doteraz do armády iba preto, že sa už nikde inde uplatniť nemôžu; Švejk, — úprimný, krásny človek — a Martin Bispamcke — nie, to nie za žiadnu cenu. Skôr poručík Dub! Áno, práve poručík Dub, ktorý po obrovskom krachu c. k. armády presedlal k Hitlerovi a po ďalšom, ešte mohutnejšom krachu znovu začína šarapatiť — v Bundeswehri. Teraz je, pravda, ešte nie poručíkom, iba obyčajným dobrovoľníkom, neskôr poddôstojníkom, ale — nebyť pre neho nešťastnej náhody — určite by sa poručíkom a nie iba poručíkom bol stal, lebo mal preto všetky potrebné „predpoklady“. Tank „priateľov“ američanov urobil koniec jeho ambíciám, a Dub — Martin Bispamcke — hoci s ľútosťou, predsa musí nádejnú kariéru zanechať. Martin Bispamcke odišiel, ale koľko podobných ich tam, na nešťastie západonemeckého ľudu zostalo. A nie každého môže odstaviť „spriatelený“ americký tank. A tí, ktorí zostali, vyhrážajú, rinčia zbraňami...