Souborné vydání Hraběte Monte Christo. Kniha první - Díl 1/2 Kniha druhá - Díl 3/4 Kniha třetí - Díl 5/6. Děj románu se odehrává na pozadí společenských poměrů ve Francii v bouřlivém období od pádu císaře Napoleona a návratu Bourbonů na francouzský trůn v roce 1815 až do červencové revoluce v roce 1830. Jeho ústředním námětem je příběh námořníka Edmonda Dantese, který byl v mládí nespravedlivě uvržen do vězení.
Poézia Vladimíra Roya (1885 – 1936) vstrebáva do seba podnety slovenskej literárnej moderny a kultivuje ich sebe vlastným introspektívnym spôsobom. Básnika lákala monumentálnosť básnickej apelatívnosti, no omnoho viac vyhľadával a rozvíjal možnosti poézie pri zachytávaní jemných poryvov v duši človeka, najmä v stave vypätia a rozochvenia. Do knižného výberu Vpísané do noci sú zaradené básne vnútorného monológu, básnické reflexie a mučivé otázky bez možnosti nájsť odpovede, ktoré zriedkavo presvetľujú záblesky pokoja a istoty. Molová poloha básnika pretrváva už storočie a ukazuje, že slovenská poézia má v Royovi básnika, ktorého dielo je stále živé a hľadajúce vnímavého adresáta. Knihu ilustrujú ukážky z tvorby sochára Štefana Papča.
Výber textov a doslov Peter Trizna.
Básnická zbierka slovenského básnika a prekladateľa, vnuka J. M. Hurbana. V. Roy je označovaný ako básnik rozorvaného srdca a protikladných postojov k životu. Je tvorcom novej metafory a jedinečných symbolistických obrazov. Klasika zo Zlatého fondu SME.
Digitalizovaný sbírka z publikace: Vladimír Roy: Básne. SVKL Bratislava. 1963. 363. dr. Ján Brezina zostavil výber a napísal štúdiu a poznámky. Daniel Šulc rediguje. Marta Hrušovská zodpovedná redaktorka.
Básnická zbierka slovenského básnika a prekladateľa, vnuka J. M. Hurbana. V. Roy je označovaný ako básnik rozorvaného srdca a protikladných postojov k životu. Poézia bola preňho aktom sebavyjadrenia, básne odrážajú jeho pocity a náladu jeho duše. Klasika zo Zlatého fondu SME.
Digitalizovaný výbor z publikace: Vladimír Roy. Básne. SVKL. Bratislava 1963. 363 s. Dr. Ján Brezina zostavil výber a napísal štúdiu a poznámky. Daniel Šulc rediguje. Marta Hrušovská, zodpovedná redaktorka.
Vypravěč popisuje nezastavitelný útok invazních sil z Marsu, který vede k zdánlivě nevyhnutelnému pádu lidstva v tomto zásadním díle literární imaginace a zakládajícím románu žánru science fiction. Příběh, poprvé publikovaný v roce 1897, je vyprávěn jasným, téměř dokumentárním stylem. Realisticky vykreslené prostředí, s přesně popsanými městy a ulicemi, dává marťanskému útoku a následnému kolapsu pořádku ve viktoriánské Anglii nezapomenutelný dopad. Britská říše nasazuje své nejsilnější válečné stroje, avšak bez úspěchu, zatímco vypravěč, prchající před nehumánním nepřítelem, se skrývá v troskách civilizace. Hlavní koncept románu, kdy je lidstvo napadeno mimozemšťany, nepřestává rezonovat v populární kultuře a inspiroval více napodobenin než jakýkoli jiný motiv v žánru science fiction. Tento román H.G. Wellse si dodnes zachovává jak pocit nadpozemské úžasu, tak i hrůzostrašnou intenzitu.
Een meeslepende weergave van de duistere criminele onderwereld van Londen, het verhaal volgt Oliver Twist, een wees die vanaf zijn geboorte geconfronteerd wordt met kwaad en tegenspoed. Na te zijn ontsnapt uit het werkhuis en de pompeuze Mr. Bumble, wordt Oliver in een bende van dieven getrokken, vol levendige personages zoals de sluwe Artful Dodger, de brute inbreker Bill Sikes, zijn hond Bull's Eye en de prostituee Nancy, allemaal onder het waakzame oog van meester-dief Fagin. Dickens mengt elementen van Gothic Romance, Newgate Novel en populair melodrama, en creëert een nieuwe soort fictie die een wrede samenleving bekritiseert, doordrenkt met een gevoel van bedreiging en mysterie. Dit verhaal biedt een kritische blik op de sociale ongelijkheid van de tijd en de strijd van de onschuldige tegen de onderdrukking van de maatschappij.
Slovenský básnik Vladimír Roy (1885 – 1936), vedúca osobnosť druhej vlny slovenskej literárnej moderny, sa liečil a zomrel v Novom Smokovci. Šťastnou zhodou okolností Archív literatúry a umenia v Martine ukončil spracovanie jeho korešpondencie, ktorú mu zverila básnikova dcéra Zorka Belanová-Royová krátko predtým, ako Podtatranská knižnica začala so svojím výskumom. Sám svojej tatranskej korešpondencii prikladal veľký význam, prosil manželku, aby mu ju odkladala. Je to nesmierne cenné svedectvo o utrpení človeka, ktorý do poslednej chvíle myslel viac na iných ako na seba.