Kedy sme vstúpili do dejín?

Podtitul: K otázke začiatkov slovenských dejín Od začiatku 9. storočia začalo slovanské obyvateľstvo prijímať kresťanstvo, čo podmienilo etnickú diferenciáciu a vyvrcholilo vytvorením renofeudálneho štátu Morava. Na území Slovenska sa už vtedy formovala osobitná etnická identita, ktorá si zachovala názov Slovanov "Sloven, Slovän alebo Slovjan" až do 14. - 15. storočia. Podľa historických prameňov jadro starej Moravy ležalo prevažne na území dnešného Slovenska. Kočovné kmene Uhrov napadli Moravu na začiatku 10. storočia, avšak dnešná Morava nikdy nebola obsadená Uhrami. Územie Slovenska dostalo názov Uherské Slovensko, čo naznačuje existenciu aj Moravského Slovenska. Z geografického hľadiska by bolo presnejšie označiť celé územie starej Moravy ako staré Slovensko, pretože dejiny sa týkajú predovšetkým ľudí, ktorí na týchto územiach žijú a konajú. Obyvateľstvo, ktoré žilo medzi Podunajskou nížinou a Karpatským horným oblúkom, bolo dostatočne oddelené od ostatných etnických skupín západného a východného Slovanstva. Zvláštne sídliskové postavenie Slovákov v tomto priestore a ich nemožnosť zameniteľnosti s inými slovanskými etnickými skupinami prispeli k tomu, že ich názov zostal v identite so všeobecným označením pre slovanské etnické spoločenstvo: Sloven(in) – Slovenka – Slovensko. V maskulínovej forme sa ustálilo označenie Slovák a plurál Slováci.