Strigôňove Vianoce

Meer over het boek

Za mestskými hradbami, tam, kde sa začínalo nové sídlisko, žil jeden starý človek. Ľudia nevedeli, či to bol naozaj strigôň, ale podľa jeho výzoru tak usudzovali. Najčudnejšia na ňom bola dlhá biela laktibrada. Chalupu mal učupenú za vysokým múrom, spoza ktorého sa každú noc ozývalo strašidelné zavýjanie. Bol to strigôňov veľký čierny Vlkodlak. Každý sa ho bál, preto sa nikto neodvážil vkročiť, do strigôňovho príbytku. Ten väčšinu svojho dlhého života prežil v lese a ešte žiadna zver neušla pred jeho čarodejnou flintou. Hájnici sa preto na neho hnevali. Zver z lesa čoraz viac mizla. Všetci ľudia si mysleli, že strigôň je chudobný, ale sa však mýlili. So zvieratami sa vedel porozprávať, ale s ľuďmi neprehovoril. Ani usmiať sa nevedel, len vo svojom vnútri sa smial na ľuďoch a na ich rozhovoroch, ktoré si občas vypočul na trhovisku...