Rímske a germánske výrobky z kosti, parohoviny a slonoviny z auxiliárneho kastela v Iži v kontexte severopanónskej hraničnej zóny

Archeologický výskum rímskeho tábora v Iži, trvajúci viac než 35 rokov, priniesol cenné poznatky o tejto významnej pamiatke na území Slovenska. Ide o jedinú vojenskú stavbu na ľavom brehu Dunaja, súčasť pevnostného systému Ripa Pannonica. Najstaršie dôkazy o rímskom vojsku na lokalite pochádzajú z obdobia okolo roku 175 po Kr., keď bol postavený drevozemný tábor. Po germánskom útoku v roku 179 po Kr. sa tábor na krátko opustil, no koncom 2. stor. po Kr. bol znovu vystavaný v kamennej podobe. Rimania tu zotrvali približne 200 rokov, až do rozpadania ich moci na strednom Dunaji. V polovici 4. stor. sa na krátko usadili germánske kmene, a lokalita bola opustená v polovici 5. stor. Systematický výskum odhalil množstvo nálezov z rôznych fáz tábora, ktoré sa stali predmetom vedeckých štúdií. Predložená práca sa zameriava na skupinu nálezov z kostí, parohu a slonoviny, ktoré sa používali v rôznych oblastiach života. Okrem rímskych nálezov sa skúmajú aj germánske artefakty. Hoci mnohé výrobky z týchto materiálov sú zaujímavé, ich podrobnejší výskum zaostával za inými materiálovými skupinami. Až koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov sa začali publikovať práce z antických zbierok, ktoré obohatili typologické štúdie o informácie o použitých materiáloch, technológii spracovania a regionálnych dielňach.