Parameters
- 112bladzijden
- 4 uur lezen
Meer over het boek
Nietzscheho sestra Elisabeth Forster-Nietzsche píše v úvode k jeho posmrtne vydanej práci Vôľa k moci (Der Wille zur Macht), že hoci Nietzsche pokladal za svoje hlavné, ale básnické dielo prácu Tak hovoril Zarathustra, chcel mať aj prozaické hlavné dielo a rozhodol sa napísať rozsiahlu Vôľu k moci, ktorú aj v rokoch 1884-88 napísal. Sú to však zväčša iba poznámky k budúcim prácam, ktoré však už nestihol dokončiť pre duševnú chorobu, čo vypukla zakrátko potom. Vôľa k moci ako poznanie (Der Wille zur Macht als Erkenntnis) je časťou tejto práce, v ktorej aplikuje vôľu k moci na teóriu poznania. Nietzsche tu zaujal nový postoj vo výklade tejto teórie, ktorý ho napokon viedol k popretiu možnosti teórie poznania vôbec. Ako keby sa bol zrazu prepracoval k vlastnému chápaniu podstaty života, totiž, že ním nie je schopenhauerovská vôľa k životu, ale vôľa k moci. A akoby v krátkom čase chcel dobehnúť, čo v predchádzajúcich dielach zameškal a v rozsiahlej Vôli k moci to aspoň doplniť, keď už nie splniť.
Een boek kopen
Vôľa k moci ako poznanie, Friedrich Wilhelm Nietzsche
- Taal
- Jaar van publicatie
- 2014
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Paperback)
Betaalmethoden
We missen je recensie hier.
- Taal
- Slowaaks
- Auteurs
- Friedrich Wilhelm Nietzsche
- Uitgever
- Kalligram (SK)
- Jaar van publicatie
- 2014
- Formaat
- Paperback
- Aantal pagina's
- 112
- ISBN10
- 8081018093
- ISBN13
- 9788081018091
- Reeks
- Tags
- Non-fictie, Sociale Wetenschappen, Esoterie & Religie, Politicologie & Politiek, Psychologische thema’s, Filosofisch thema, Religieuze onderwerpen, Religie, Politiek, Duitse literatuur, Cadeaus voor Opa, Friedrich Nietzsche, 1844-1900
- Eerste editie
- 1906
- Oorspronkelijke titel
- Der Wille zur Macht
- Beoordeling
- 4,05 van 5
- Aantekening
- Nietzscheho sestra Elisabeth Forster-Nietzsche píše v úvode k jeho posmrtne vydanej práci Vôľa k moci (Der Wille zur Macht), že hoci Nietzsche pokladal za svoje hlavné, ale básnické dielo prácu Tak hovoril Zarathustra, chcel mať aj prozaické hlavné dielo a rozhodol sa napísať rozsiahlu Vôľu k moci, ktorú aj v rokoch 1884-88 napísal. Sú to však zväčša iba poznámky k budúcim prácam, ktoré však už nestihol dokončiť pre duševnú chorobu, čo vypukla zakrátko potom. Vôľa k moci ako poznanie (Der Wille zur Macht als Erkenntnis) je časťou tejto práce, v ktorej aplikuje vôľu k moci na teóriu poznania. Nietzsche tu zaujal nový postoj vo výklade tejto teórie, ktorý ho napokon viedol k popretiu možnosti teórie poznania vôbec. Ako keby sa bol zrazu prepracoval k vlastnému chápaniu podstaty života, totiž, že ním nie je schopenhauerovská vôľa k životu, ale vôľa k moci. A akoby v krátkom čase chcel dobehnúť, čo v predchádzajúcich dielach zameškal a v rozsiahlej Vôli k moci to aspoň doplniť, keď už nie splniť.