Diabol

Meer over het boek

Eugène úprimne miluje svoju manželku a dieťa, ktoré mu porodila, no táto láska má nádych povinnosti, spoločenskej konvencie a nudy. Túžbu stelesňuje Stepanida so svojou rustikálnou jednoduchosťou a zvieracou spontánnosťou. Ambivalencia túžby: je prirodzená, a teda legitímna, no narúša rodinný a spoločenský poriadok, a tým je nelegitímna. Stepanida, najprv opísaná s láskyplnosťou, akú máme k tráve a kvetom, sa postupne v priebehu novely ukazuje ako figura "diabla". Tolstoj rozpráva hrozný príbeh túžby, hanby a smrti. Ukladá slová vedľa seba, bez zmeny tónu. Neurčuje, aký význam by sme mali jeho textu prisúdiť: je len na čitateľovi, aby posúdil: manželstvo, nevera, zrada, výčitky svedomia, všetko je pred našimi očami s rovnakou jasnosťou, akou je predmet položený na stole pod slnečným lúčom. Preto sa mi zdá, že z všetkých románopiscov je Tolstoj najväčší.