Žatva

Meer over het boek

Román o raste sovietskeho kolchozu, po minulej vojne zanedbaného a najhoršieho v okrese, ktorý sa počas roka pozdvihne na dobrý priemer a získa predpoklady stať sa jedným z najlepších v SSSR. Hlavnou myšlienkou je zmena vo vzťahu ľudí k spoločnej práci: vyčerpaní po vojne, zbavení najlepších pracovníkov, ktorí padli na fronte, a vplyvom zlého vedenia prestávali sa zaujímať o družstevné hospodárstvo, starali sa len o výhody trhu, obchodovali a zarábali pre seba. Nový predseda kolchozu začal po návrate z frontu organizovať znovu od začiatku celú hospodársku a stranícku prácu, zvykal ľudí poriadku a kázni, podchytil ich záujem o nové pestovateľské metódy a o mechanizáciu. Z bývalých liknavých ľudí tak vznikol kolektív uvedomelých pracovníkov, v ktorých správne vedenie a pokrokové myšlienky odkryli netušené schopnosti a dali im vedomie, že akéhokoľvek nepriateľa - sucho, dažde, neúrodnú pôdu - je možné prekonať. Zároveň autorka ukazuje, ako aj súkromné zármutky a nezhody pomáha vyriešiť spoločné chápanie budovatelských úloh.